Samuel Štefan Osuský

* 7. 6. 1888 Brezová pod Bradlom

† 14. 11. 1975 Brezová pod Bradlom

Vyštudoval gymnázium v Senici, teológiu v Bratislave a Erlangene, neskoršie právo v Prešove. V r. 1920–25 absolvoval filozofiu na FF UK v Prahe. V r. 1912–25 pôsobil ako evanjelický farár (Horný Dačov, Lom, Bratislava), 1925–51 prednášal filozofiu na evanjelickej TF a súčasne zastával funkciu evanjelického biskupa pre západoslovenský dištrikt. V 50. rokoch musel predčasne odísť do penzie.

Teologická problematika a argumentácia neuspokojovala O. racionálno-teoretické záujmy: Na otázky „aký je zmysel môjho, nášho života, života národa a ľudstva, čo môže človek poznať a vedieť, dá sa síce odpovedať aj vierou a náboženstvom, ale človek obdarený rozumom chce mať svoj životný názor odôvodnený aj myšlienkovo, inak by nežil plne duchovne“. Vedomie nedostatočnosti teológie pre vyspelú kultúru a systém duchovných hodnôt motivovalo aj jeho systematický výskum slovenskej ideovej minulosti. V Zlatej knihe Slovenska, vydanej pri desaťročnom jubileu vzniku ČSR, uverejnil stručný, ale ucelený náčrt s návrhom periodizácie vývinu a pokusom vymedziť predmet filozofického myslenia na Slovensku. Heuristicky sa táto práca stala základom všetkých jeho ďalších historicko-filozofických textov slovenskej minulosti. V snahe urýchliť filozofickú kultúru na Slovensku vydal Prvé slovenské dejiny filozofie, ktorými dal, najmä študujúcej mládeži, príručku na poznanie svetovej filozofie od najstarších čias po súčasnosť. Nekladie si v nej za cieľ analýzu, ale informuje a vykladá filozofické systémy a osobnosti. Triptychova práca Filozofia Štúrovcov I–III je venovaná vedúcim ideovým reprezentantom slovenského národného obrodenia – Ľ. Štúrovi, J. M. Hurbanovi a M. M. Hodžovi. Dielo je imponujúce materiálovou dôkladnosťou a pozitívnym národným a spoločenským étosom. Poukazuje sa v ňom aj na filozofické zdroje, ktoré prispeli k vzniku rozličných modalít slovenského národného idealizmu (od realistickej po mesianistickú a utopicko-radikálnu). Osuský urobil mnoho pre zmapovanie filozofického myslenia na Slovensku, najmä jeho starších období. Vďaka pozitivistickému objektivizmu, ktorý si bral v tejto práci za vzor, vyhol sa v hodnoteniach krajnostným výkyvom (v smere náboženstva a nacionalizmu), čím jeho dielo poskytlo pomoc vo výskume tejto oblasti aj nasledujúcim generáciám. Napísal aj Úvod do sociológie, poznačený hospodárskymi krízami 30. rokov a snahou autora uplatniť názor, že popri vede a štáte je aj vecou kresťanstva prispieť k náprave sociálnych bied v živote moderného človeka (kresťanský socializmus). Náboženské motívy nad filozofickými prevládajú v prácach aktuálne spoločenských, v ktorých sa dotýka limitných situácií v storočí dvoch svetových vojen a dvoch totalít. Zmysel utrpenia a vojnové nepokoje používa na príležitosť demonštrovať potrebu Boha, viery a náboženstva ako istôt, ktoré im filozofia nemôže dať. Za aktívny humanistický a protifašistický postoj bol vyznamenaný v r. 1947 Čs. vojnovým krížom.

Bibliografie:
Štúrova filozofia, 1926;
Hurbanova filozofia, 1928;
Hodžova filozofia, 1932;
Úvod do sociológie, 1930;
Prvé slovenské dejiny filozofie, 1939;
Bráň pravdu, 1946;
Zmysel utrpenia, 1946;
Ragazov náboženský socializmus, 1947.

Sborníky:
Nástin slovenského myslenia filozofického, Zlatá kniha Slovenska, 1924.

Časopisecké příspěvky:
Úvod do filozofie našich dávnych predkov, Veda a viera (VaV) 1924;
Metafyzické tématá našich mysliteľov v 17. storočí, VaV 1926;
Psychologické a etické úvahy našich myslitelů v 17. storočí, VaV 1926;
Všeobecné filozofické a filozoficko-teologické problémy našich mysliteľov v 17. storočí, VaV 1930;
Zmysel slovenských národných dejín, Služba III 1939;
Naše úlohy, Filozofický zborník 1946.

Literatura:
◦ Dejiny filozofického myslenia na Slovensku, 1987;
◦ E. Várossová: K storočnici Š. O., Filozofia 1988;
◦ Antologie, 1989;
◦ T. Münz: Sociálnovedecká obhajoba tomizmu, Filozofia 1994.

ev