Andrej Sirácky

* 9. 12. 1900 Petrovec (Juhoslávia)

† 29. 9. 1988 Bratislava

Štúdium na gymnáziu ukončil v r. 1921 v Novom Vrbasi (Juhoslávia). V r. 1921–25 štúdoval na FF UK v Prahe; PhDr. 1926. V r. 1925–30 bol suplentom Slovenského gymnázia v Petrovci (Juhoslávia), v r. 1930–31 stredoškolským profesorom tamtiež. V r. 1942 bol perzekvovaný. V r. 1943–44 bol redaktorom časopisu Národná jednota v Budapešti, v r. 1944–48 riaditeľom Slovenského gymnázia v Petrovci, 1948 reemigroval i s rodinou na Slovensko (Bratislava). R. 1948–74 prednášal marxisticko-leninskou filozofiu, dialektický a historicky materializmus, sociológiu a etiku a pôsobil ako pedagogický a organizačne-riadiaci pracovník KU Bratislava, 1952–53 dekan FF KU, 1953–56 rektor KU. Od r. 1948 docent na FF KU, 1952 mimoriadny profesor, 1953 člen korešpondent SAV, 1955 akademik SAV, profesor a člen korešpondent ČSAV, 1958 DrSc., 1972 akademik ČSAV, 1974 zahraničný člen AV ZSSR. V r. 1960–64 bol poslancom SNR. Zastával i mnohé vysoké politické funkcie v KSČ (pričom prvú politickú funkciu – predsedu dílčí organizace KSČ na FF KU vykonával už v r. 1950, rok pred prijatím do KSČ). V r. 1965–70 bol riaditeľom Sociologického ústavu SAV, 1975–78 riaditeľom ÚFS SAV.

Ťažisko S. profesionálneho záujmu ako marxistického teoretika bolo na styčných plochách filozofie a sociológie, ako i politiky a kultúry. Publikovať začal už počas štúdia na gymnáziu, po príchode do Prahy sa rozvinula jeho publicistická činnosť, ktorou prispieval do ľavicových a marxisticky orientovaných periodík. V r. 1924 participuje pri založení ľavicovej revue DAV, v ktorej publikoval marxisticky orientované úvahy o umení a o „rozpore“ indivídua a spoločnosti. Návratom do Petrovca po ukončení štúdií bol jeho teoretický nástup k marxistickej filozofii a sociológii prerušený. Počas svojho takmer dvadsaťročného pôsobenia v Juhoslávii hľadal, analyzoval a osvojoval si aj iné zdroje európskeho filozofického myslenia a kultúry, ako boli tie, ktorými bol ovplyvnený počas pražského pobytu. Dokladom sú jeho publikované úvahy, eseje a state, najmä však knižná publikácia Sila slov a myšlienok, ktorá vyšla v r. 1943 v Petrovci. V r. 1943 v časopise Slovenská jednota však publikuje výňatky z pripravovanej práce Púť človeka, ktoré sú svedectvom prelaďovania jeho úvah na staronovú ideovú pozíciu. V tomto období sa začína vracať k myšlienkam svojich davistických začiatkov, inklinujúc pritom k marxistickej filozofii. Výrazom toho je v r. 1946 v slovenskom jazyku v Petrovci vydaná publikácia Umierajúca civilizácia (Na prelome vekov). Po príchode do ČSR (1948) jeho teoretická identifikácia s dobovou mocenskou totalitnou ideológiou vyústila v 50. rokoch do postojov militantného marxistického dogmatizmu a našla svoje vyjadrenie v jeho nekompromisnej kritike a odmietnutí o. i. sociológie ako „buržoáznej pavedy“. Vzhľadom na jeho reálne postavenie v spoločnosti, vysoké pedagogicko-vedecké a organizačno-riadiace funkcie, ktoré v tomto období zastával, postoje S. nezostali iba v podobe akademického teoretizovania, ale mali reálny podiel pri dočasnom zmrazení vývinu sociológie na Slovensku ako vednej disciplíny. Jeho práce z tohto obdobia majú výrazne propagandistický charakter a ich význam o. i. spočíva v tom, že boli použité ako argumentačné východiská a základne pre ideologické konfrontácie s nemarxistickými filozofickými a sociologickými smermi. V nasledujúcom desaťročí svojho vedecko-teoretického pôsobenia (60. roky) zameriava S. pozornosť na okruh problémov viažucich sa bezprostredne k „novoobjavenej“ vednej disciplíne – sociológii. Zvláštny záujem venuje najmä problémom, spätým s resuscitáciou a opätovným konštituovaním sociológie ako marxistickej vedy, jej inštitucionalizácie, jej miesta a funkcie predmetu a štruktúry. V prácach Sociológia (1966) a Sociológia a integrácia vied (1968) sa pokúša konštruovať svoj model marxisticko-leninskej sociológie ako teoreticko-empirickej vedy o spoločnosti, ktorej širší filozofický základ tvorí historický materializmus. Zatiaľčo v prácach z obdobia 60. rokov sústreďoval pozornosť najmä na teoretické otázky vzťahu filozofie a sociológie, metodológie výskumu sociálnych javov, v publikáciách z 70. a 80. rokov sa zväčša zamýšľa nad propagandistickými a apologetickými otázkami rozvoja socializmu, „perspektívami socialistickej spoločnosti“ a hypotetickými víziami „integrácie ľudstva na báze komunizmu“ a pod., bez zvláštneho heuristického významu.

Bibliografie:
◦ Sila slov a myšlienok, Petrovec 1943;
◦ Za svetlom života, Petrovec 1932;
◦ Kultúra a mravnosť, 1949;
◦ Umierajúca civilizácia, Petrovec 1946;
◦ Slovanstvo a svetový mier, 1949;
◦ Od kapitalizmu k socializmu, 1950;
◦ Prírodné a spoločenské prostredie, 1951;
◦ Pôvod prvotných ideológií, 1952;
◦ Vznik a vývoj náboženstva, 1953;
◦ Klérofašistická ideológia ľudáctva, 1955;
◦ Za socialistickú vedu a kultúru, 1960;
◦ Sociológia, 1966;
◦ Sociológia a integrácia vied, 1968;
◦ Problémy a perspektívy socializmu, 1972;
◦ Sociálny svet človeka, 1974;
◦ Sociológia myslenia a činu (s K. Rychtaříkem), 1976;
◦ Doba a myslenie, 1979;
◦ Na prelome vekov, 1983.

Časopisecké příspěvky:
◦ Niektoré problémy marxistickej vedy a filozofie, Philosophica Slovaca 1947;
◦ K otázke formovania socialistického človeka, SFČ 1953;
◦ Proti prežitkom ľudáckej klérofašistickej ideológie, SFČ 1954;
◦ O niektorých otázkach ideologického boja na Slovensku, SFČ 1955;
◦ Ku kritike buržoáznych teórií o vzniku a podstate náboženstva, SFČ 1956;
◦ K niektorým problémom buržoáznej sociológie a filozofie, SFČ 1957;
◦ K niektorým otázkam vedy a umenia v kultúrnej revolúcii, SFČ 1959;
◦ Marxistická filozofia a umenie, OMF 1961;
◦ Revolučnosť a pokrokovosť davistov, OMF 1964;
◦ Štruktúra sociológie a filozofie vo vzťahu k „vedám o človeku“, Filozofia (F) 1968;
◦ H. Marcuse a problémy vyspelej priemyselnej spoločnosti, F 1969;
◦ O vzťahu filozofie a sociológie, Studia sociologica 1969;
◦ Lenin a revolučná teória spoločnosti, Nová mysl 1969;
◦ K teoretickým a empirickým otázkam analýzy socialistickej spoločnosti, Zborník FF KU – Philosophica 1969;
◦ Lenin a naše spory o ontológii a poznaní, F 1970;
◦ Poznávať všeobecné a špecifické, Nová mysl 1972;
◦ Leninov prínos do filozofie, Zborník FF KU – Philosophica 1972;
◦ Poslanie našej filozofie, F 1973;
◦ Dav, minulosť a dnešok, F 1974.

Literatura:
◦ Š. Drug: DAV a davisti, 1965;
◦ L. Szántó: Akademik A. S. 70 ročný, F 1970;
◦ Akademik A. S. 75-ročný (redakcia), Sociológia 1975;
◦ K. Hájek: Akademik A. S. sedemdesiatpäťročný, FČ 1975;
◦ J. Bodnár: Individuálny a sociálny svet človeka, A. Wild: A. S. a marxistické východiská v zápase o orientáciu človeka a spoločnosti, F 1975;
◦ K. Rychtařík: Nestor naší sociologie, SČ 1980;
◦ V. Cirbes: V službách vedy, revolúcie a socializmu, J. Bodnár: Moderná veda a problémy človeka, M. Topoľský: Vedec – veda – spoločnosť, D. Hajko: Príspevok A. S. k formovaniu marxistickej teórie kultúry, Ľ. Turčan: Spoločnosť a ideológia, F 1980;
◦ M. Šiška: Publicista A. S., 1986;
◦ D. Okáli: Literárna teória a kritika davistov, 1986;
◦ D. Hajko: Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku, 1987;
◦ K. Kollár: K vývinu sociálno-filozofických názorov A. S. v medzivojnovom období, F 1989;
◦ A. S., Slovenský biografický sborník, 1992.

kk