Bohumil Valehrach-Schaefer

* 5. 7. 1922 Holíč

Navštevoval ľudovú školu v Holíči, reálne gymnázium v Skalici a v Bratislave. Po maturite sa v r. 1941–44 liečil z pľúcnej TBC v Kvetnici pri Poprade a iných tatranských sanatóriach. Štúdium na FF KU v Bratislave ukončil r. 1952 doktorskou dizertáciou Noetické poznámky k základom materialistickej psychológie. V r. 1948–51 pracoval v Umeleckej a vedeckej rade v Bratislave; v r. 1952 ako redaktor Vydavateľstva SAV, od r. 1953 v Psychologickom laboratóriu, od r. 1955 vo FÚ SAV. R. 1969 získal hodnosť CSc. (dizertácia Štúdie k teórii poznania). V r. 1970 bol vylúčený z KS aj pracoviska SAV a invalidizovaný. Po vylúčení z KS nesmel publikovať ani byť citovaný. V r. 1976–81 bol čiastočne zamestnaný vo výskume v Ústave zdravotnej výchovy. V r. 1980 uzavrel manželstvo s F. Schaeferovou (DDR), prevzal jej priezvisko a presťahoval sa do Lipska. V r. 1983 sa vrátil späť do Bratislavy. V r. 1990 bol politicky rehabilitovaný a čiastočne zamestnaný opät vo FÚ SAV. Pracovný pomer skončil r. 1993.

V rozsiahlom spektre výskumných záujmov už vo svojej prvej publikovanej úvahe o fideizme v slovenskej psychológii chápal a hodnotil vedu ako rozhodujúci faktor utvárania svetonáhľadu, národnej kultúry a dejín ľudstva. Ako teoretické východisko riešenia kľúčových problémov filozofie použil už v doktorskej dizertácii topologický model psychofyzickej sféry c.n.s. (centrálneho nervového systému), formulovaný najmä neurológiou a štrukturalistickou psychológiou. Tento model úspešne použil postupne pri skúmaní teórie vnímania (priestoru), znaku (jazyka), poznania, prekladu a zmyslu života (etiky). Topologický model c.n.s., hoci implikoval prekonanie úzko materialistického prístupu nielen k problému vedomia, vo svojej doktorskej dizertácii ešte nevyužil v celej hĺbke, hoci je pevným základom fenomenologie. Využil ho v daľšom pokuse vyznačiť ontologiu znaku odmietnutím dogmatickej tendencie k monizmu: zistením polarity obrazu-znaku a v podstate každej entity, až do roviny kategórií priestoru a času. V r. 1969 formuloval v kandidátskej dizertácii rozchod s Leninovou semiológiou aj s predpojatým chápaním „základnej filozofickej otázky“. Aby predišiel politickému úderu za také „korektúry“ vládnucej ideológie, proklamoval na valnom zhromaždení SAV v apríli 1968 potrebu „federácie“ rozumu vedy a moci politiky (redakcia Kultúrneho života ju uverejnila pod nadpisom Slúžka politiky?). V poslednom období sa od r. 1991 zaoberá otázkou funkcie riadenia štátu a tvorenia dejín vedcami.

Bibliografie:
◦ Religiöse Texte und Methode der Wissenschaft, Ljubljana 1997.

Sborníky:
◦ Über die philosophische Analyse des Zeichenbegriffes, Zeichen und System der Sprache I, Berlin 1961;
◦ Zu der Arbitrarität des sprachlichen Zeichens, Zeichen und System der Sprache II, Berlin 1962;
◦ Formy odrazu skutočnosti a pojem jazykového znaku, Problémy marxistické jazykovědy, 1962;
◦ Vzťah obrazu a znaku, Problémy dialektiky, ed. J. Bober, 1968;
◦ Funkcie vedy a ústava Slovenskej republiky, Slovakia plus. Zb. z 3. zasadnutia Stálej konferencie slovenskej inteligencie, 1995.

Časopisecké příspěvky:
◦ Fideizmus v slovenskej psychológii, Psychologický časopis 1953;
◦ Východisko teórie odrazu z ontologického aspektu, Filozofia 1967;
◦ Slúžka politiky? Kultúrny život 1968, č. 17;
◦ Moc, právo, morálka, Slovenské Pohľady 1968;
◦ K básnickému prekladu Goetheho do slovenčiny, Romboid 1986;
◦ Introduction to the Ontology of Creation and Right, Human Affairs (Bratislava) 1992.

Překlady:
◦ M. Heidegger: Bytie a čas (část), Antológia z diel filozofov VIII, 1969;
◦ H. Hiebsch: Sociálnopsychologické základy formovania osobnosti, 1976;
◦ H. v. Helmholtz: Výber z teoretických prác, 1979;
◦ F. Schiller: Estetické úvahy o umení, 1985;
◦ A. Schopenhauer: Aforizmy k životnej múdrosti, 1997 (doslov: Múdrosť je vôľa tvoriť proti chaosu).

a