Katarína Ivantyšinová
Kresťanská ontológia
Celá kresťanská ontológia sa točí okolo Boha. To je ale príliš všeobecné a preto sa treba pozrieť, čo všetko je spojené s jeho predstavou.
1, Aká je absolútna podstata všetkých vecí?
Samozrejme Boh, to nás ale vedie k otázke, akej podstaty je Boh. A možno jeho podstatu vôbec poznať? Tu sa teológia štiepi. Podľa jedných jeho podstatu nikdy nemožno zistiť a najlepšie, čo môžeme urobiť, je hovorť o ňm negatívnymi prívlastkami. "Nyní vám bude jasné, že pokaždé, když důkazem dojdete k popření nějaké věci ohledně Boha, stáváte se dokonalejšími, protože každou dodatečnou pozitivní výpovědi jen sledujete svoji představivost a vzdalujete se pravému poznání Boha." (Maimonides, Průvodce bloudících).
V tomto ponímaní je Boh skutočne nepoznateľný a možno sa k nemu priblížiť len ponorením sa do seba, kde sú stopy vôle božej. "Věru, ty jsi Bůh skrytý v hlubině duše, kde boží hlubina a hlubina duše jsou jedna hlubina. Čím víc tě člověk hledá, tím méně tě dovede nalézt. Měli bzste hledat tak, abyste takovým způsobem, abyste ho nikdy nenalezli. Když ho nehledáte, naleznete ho." (Majster Eckhart). To sú teda mystici.
U Augustína je netelesný Boh a my môžeme poznať len niektoré jeho prejavy. "Vůle boží přece není tvorem, nýbrž předchází každého tvora... Vůle boží tedy náleží k vlastní jeho podstatě." Podľa Boethia sa v každej veci rozlišuje jej individuálne bytie a jej hlbšia podstata. U Boha sa jeho podstata zhoduje s jeho mimoprírodnou osobnosťou.
2, Aký je absolútny dôvod, z ktorého pochádza existencia všetkých vecí?
Boh. Ten stvoril všetko a je nad všetkým. Kresťanskí teológovia sa len sporili, ako toto stvorenie prebiehalo. Napr. Eriugenus upravil platónske predstavy a na miesto najvyššieho dobra dosadil Boha. Vychádzal z názoru, že pojmy sú reálnejšie ako skutočnosť. Pojem nábytku je reálnejší ako pojem stolu, vec reálnejšia ako nábytok a Boh je zo všetkých najreálnejší. [Jeho logický rozsah je nekonečný, jeho obsah rovný nule.] Takže, všetky veci ústia v Bohu a naopak, všetky veci tohto sveta vyžarujú z Boha po stupňoch logickej determinácie:
Boh nestvorená tvoriaca príroda
.sám osebe nepoznateľný
všeobecné (obecné) ideje príroda stvorená tvoriaca
náš svet uskutočňovaný týmito ideami
príroda stvorená netvoriaca
Čiže Boh vlastne tvorí náš svet stále, lebo z neho stále vyžarujú všeobecné idey.
Na stvorenie sveta mal svoj názor aj Augustín. Podľa neho Boh stvoril svet naraz. Dovtedy nebolo nič, ani žiadne dovtedy, lebo neexistoval čas. Čas bol tiež vytvorený Bohom, aby bol mierou všetkých vecí. Preto o Bohu nemožno tvrdiť, že bol, alebo bude, lebo je stále teraz.
3, Aký je posledný účel, ku ktorému veci smerujú?
Ako inak, je to Boh. Asi najkrajšie to vyjadril Augustín "Stvoril si nás pre seba a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe." Väčšina kresťanských filozofov mala zrejme podobný názor a vyhli sa tým veľkým problémom. Toto sa mi zdá byť najháklivejšia otázka - kam smerujeme a načo sme vznikli? Možno sa dohadovať o vzniku, stvorení alebo o podstate, ale je ťažko diskutovať o niečom, čo ešte nebolo a nevieme, či bude.
Zvláštnou kategóriou kresťanskej ontológie sú dôkazy Božej existencie. Ranní kresťania mali svoju vieru a verili, "lebo to je absurdné." S nástupom scholastiky zrazu začali mať pocit, že vieru treba rozumovo podložiť. Prvý bol Anselm. Dokazoval to asi takto: Aj ateista, ktorý povie "Niet Boha.", chápe zmysel slova "boh", chápe to ako niečo nad čo si nemožno predstaviť nič vyššie. Tento ateista robí chybu v tom, keď nechápe, že takto mysliteľný Boh nemôže neexistovať v samotnej skutočnosti, lebo len Boh je zdrojom tejto myšlienky. Tiež keby tento pojem niečoho, nad čo nemožno myslieť nič vyššie, existoval iba v mysli, bolo by to niečím, nad čo možno myslieť niečo vyššie. To je nemožné. Preto to, nad čo nič vyššie nemožno myslieť, existuje aj v mysli, rovnako ako v skutočnosti.
Tento dôkaz bol často kritizovaný, a to hneď aj od Anselmových súčasníkov. Mních Gaunillo namietol, že ak teda medzi ľuďmi koluje povesť o Zlatom ostrove, znamená to, že naozaj existuje. Anselm na to odpovedal, že ostrov je vec závislá, súčasť stvorenia a záver o existencii na základe pojmu možno použiť len pri pojme najvyššej nekonečnej bytosti. Ostrov môže a nemusí existovať. Boh musí existovať, lebo je Boh. Táto protiargumentácia sa mi zdá byť dosť chabá.
Takže, aby som to zhrnula, čo všetko je pre kresťanov Boh. Boh je absolútna podstata všetkých vecí, absolútny dôvod pre existenciu všetkých vecí a posledným cieľom. A tiež čiste záležitosť viery.
Bibliografia:
Sokolov, V. V.: Středověká filozofie
Raeper, W. a Smith, L.: Myslenie západnej civilizácie
Neff, V.: Filosofický slovník pro samouky neboli Antigorgias
Fromm, E.: Budete jako bohové