Harova koncepcia dvoch úrovní morálneho myslenia
1.5 Z hľadiska morálnej filozofie je veľmi podnetnou koncepcia Richarda Mervyna Hara týkajúca sa dvoch rovín morálneho myslenia, ktorú prezentoval vo svojej práci Moral Thinking: Its Levels, Method and Point.1 Keďže tento problém je súčasťou aj môjho uvažovania o etickom a filozofickom vymedzení dvoch základných typov mravných subjektov a v konečnom dôsledku aj dvoch druhov morálky, značnú pozornosť budem venovať spomínanej koncepcii morálneho myslenia R. M. Hara, ktorá sa stretla s veľkou odozvou v odbornej verejnosti vo svete.



1.5 R. M. Hare uvažuje o dvoch rovinách morálneho myslenia: intuitívnej a kritickej. K týmto dvom rovinám možno podľa jeho názoru pridať tretiu, metaetickú, s ktorou operujeme, keď diskutujeme o význame morálnych slov a logike morálneho uvažovania. Intuitívna a kritická rovina, na rozdiel od metaetickej, pracujú s morálnymi otázkami substancie.2


Podľa R. M. Hara, ak máme princípy, vo zvyčajnom zmysle slova, máme dispozíciu k určitej skúsenosti, ktorá nemusí byť nekompatibilná s použitím týchto princípov v kritickom myslení, keď je to vhodné a bezpečné. Tam sú praktické a psychologické dôvody pre vlastnenie relatívne jednoduchých princípov konania, keď sa učíme správať morálne. Hoci tieto relatívne jednoduché princípy používané na intuitívnej rovine sú nevyhnutné pre ľudské morálne myslenie, nie sú dostatočné. Pretože je málo pravdepodobné, že každá nová situácia bude podobná predchádzajúcej situácii vo všetkých aspektoch, potom vzniká otázka, či rozdiely sú podstatné k jej morálnemu, prípadne inému zhodnoteniu. Keď tieto rozdiely sú podstatné, potom princípy, ktoré sme si osvojili z minulých situácií nie sú vhodné na novú situáciu. Ďalšia otázka sa týka rozhodovania o tom či tieto princípy sú vhodné pre danú situáciu. Ide väčšinou o prípady, v ktorých je konflikt medzi viacerými princípmi, ktoré sme si osvojili a nemôžeme konať súčasne v súlade s týmito konfliktnými princípmi. Najčastejšou námietkou k prvej úrovni morálneho myslenia nazývanej intuicionizmus je, že nedokáže adekvátne odpovedať na uvedený konflikt princípov. Intuitívna úroveň morálneho myslenia je podstatnou časťou celej štruktúry myslenia. Jej relatívne jednoduché, "prima facie", intuitívne princípy alebo dispozície nás ohraničujú v situáciách konfliktu. Vtedy je potrebný neintuitívny spôsob myslenia na riešenie tohto konfliktu. Intuície, ktoré spôsobujú vznik konfliktu, sú produktom našej výchovy a minulej skúsenosti z rozhodovacieho procesu. Ony nie sú sebazdôvodňujúce, preto sa vždy môžeme pýtať či táto výchova bola najlepšia akú sme mohli mať alebo či minulé rozhodnutia boli správne, prípadne dokonca či princípy, ktoré sme na základe nich sformulovali, musia byť aplikované na novú situáciu a ktoré z nich by mohli byť použité.3


Podľa R. M. Hara kritické myslenie je ovplyvnené v procese voľby logickými vlastnosťami mravných pojmov a non-morálnymi faktami, ale ničím viac. Kritické princípy a prima facie princípy sú v kontexte jeho koncepcie považované za univerzálne preskripcie. Zatiaľ čo kritické princípy môžu byť a kvôli svojmu účelu musia byť vysoko špecifické, prima facie princípy môžu byť a kvôli ich účelu musia byť relatívne všeobecné. Kritické a intuitívne morálne myslenie R. M. Hare nepovažuje za rivalitné procedúry. Sú to prvky v spoločnej štruktúre a každý hrá svoju vlastnú úlohu. V tejto súvislosti môžeme uvažovať o dvoch druhoch ľudí či bytostí. Prvý druh používa len kritické myslenie a druhý iba intuitívne. Prvého Hare nazval archanjel a druhého "prole". Archanjel v okamihu je schopný zhodnotiť všetky vlastnosti každej situácie, vrátane dôsledkov jednotlivých alternatív konania, stanoviť univerzálny princíp, ktorý môže akceptovať pre konanie v danej situácii.4


Na druhej strane "prole" je osoba, ktorá má všetky ľudské slabosti v extrémnej miere a spolieha sa na intuície a "prima facie" princípy a je totálne neschopná kritického myslenia. Hare v tejto súvislosti tvrdí, že v žiadnom prípade nechce rozdeliť ľudskú rasu na archanjelov a tých druhých. Je to len pracovná hypotéza v rámci jeho koncepcie morálneho myslenia. Vzniká otázka kedy myslíme ako archanjeli a kedy ako "prole"? Podľa jeho názoru na to nejestvuje filozofická odpoveď, pretože to závisí na schopnosti myslieť a na charaktere každého z nás. Jedno je však isté, že nemôžeme všetci a po celý čas myslieť ako "prole". My všetci zdieľame podľa Hara charakteristiky obidvoch týchto typov v obmedzenej miere, v rozličnom stupni a v rozličnom čase.


Nemôže byť škoda, tvrdí Hare, keď budeme hovoriť, že najlepší spôsob pre nás je žiť alebo konať ako archanjeli. "Pretože sme ľudské bytosti a nie anjeli, adoptovali alebo zdedili sme to, čo nazývam intuitívna rovina morálneho myslenia s jej prima facie princípmi, ktoré sú kryté silným morálnym cítením a dodané k dosť všeobecným charakteristikám konaní a situácií".5 V takom prípade všetci budeme schopní odpovedať na všetky otázky rovnako a budeme myslieť ako archanjeli. Intuitívne myslenie nemôže byť sebapodporujúce, zatiaľ čo kritické môže plniť takúto úlohu. Hare zastáva názor, že intuitívne myslenie má funkciu poskytovať pracovnú aproximáciu tým z nás, ktorí nemôžu myslieť ako archanjeli v určitej situácii. Keď sa budeme usilovať v čo najväčšej miere priblížiť archanjelom, potom sa musíme pokúsiť implantovať do nás samotných a iných osôb takú sieť dispozícií, motivácií, intuícií, prima facie princípov, ktoré budú mať takýto efekt. Je oveľa väčšia pravdepodobnosť dosiahnuť tento stav ako keď sa zameriame na myslenie podobné archanjelom, ale nemáme na to čas ani schopnosti. Samotné prima facie princípy musia byť zvolené kritickým myslením. Keď nie naším vlastným kritickým myslením, tak kritickým myslením ľudí, ktorým dôverujeme, že sú toho schopní. Takýto princíp je potrebný pre použitie v našom aktuálnom svete.6 Podľa názoru R. M. Hara naše spoločné intuície nám poskytujú akceptovateľné návody pri všeobecných prípadoch. Z toho dôvodu je veľmi žiadúce mať tieto intuície a boli by sme sami proti sebe, keby sme ich odmietali.


Kritické myslenie sa usiluje vybrať najlepšiu sieť "prima facie" princípov pre použitie v intuitívnom myslení. Okrem toho má kritické myslenie za úlohu riešiť konflikty medzi týmito princípmi. Môže to viesť k zdokonaleniu týchto princípov, hoci to nie je potrebné, prípadne, že princíp môže byť prekonaný iným princípom. Najlepšia sieť princípov je taká, ktorá akceptuje konania, dispozície atď., ktoré sú najbližšie k tým, ktoré by mohli byť zvolené, keby sme boli schopní kedykoľvek použiť kritické myslenie.


Hare pripúšťa, že v zložitých situáciách môže dôjsť k tomu, že intuitívne a kritické myslenie idú rozličnými smermi. Ľudia, ktorí majú skúsenosti s takými situáciami, obyčajne sa obracajú na niektoré metodologické "prima facie" princípy, ktoré im pomôžu vyriešiť dilemu, kedy majú uprednostniť kritické myslenie a kedy zase intuitívne myslenie. Povedať, že nie je možné použiť intuitívne a kritické myslenie v rovnakom myšlienkovom procese je podľa Harovho názoru podobné ako povedať, že v boji veliteľ nemôže súčasne myslieť na detaily taktiky, ciele víťazstva a princípy, ktoré sa naučil v škole. Dobrý generál to dokáže. Hare tvrdí, že dobrý generál je ten, ktorý vyhráva svoje bitky a nie ten, ktorý má najlepšie prima facie princípy. Avšak prima facie princípy sú podľa jeho názoru tie, ktoré vo všeobecnosti vyhrávajú bitky.7


Zdá sa, že je celkom jednoznačné ako chápať morálne konflikty na základe vyčlenených úrovní morálneho myslenia v rámci koncepcie R. M. Hara. Tí, ktorí vychádzajú z prítomnosti konfliktov povinností, majú pravdu z hľadiska intuitívnej roviny. Skutočne môžu sa tam vyskytovať konflikty povinnosti, ktoré sú neriešiteľné v rámci tejto roviny morálneho myslenia. Hare však upozorňuje, že mnohí z autorov prehliadajú existenciu kritickej roviny morálneho myslenia, ktorá existuje za účelom riešenia konfliktov a zároveň, aby usporiadala našu voľbu morálnych princípov.


Po tejto rozsiahlej prezentácii názorov Richarda Mervyna Hara, ktoré sa týkajú jeho koncepcie morálneho myslenia, chcel by som uviesť niekoľko poznámok, ktoré súvisia s mojím chápaním úlohy a významu morálneho myslenia pri charakteristike mravného subjektu. Najskôr však sa vráťme k tomu, ako hodnotia iní autori Harovu koncepciu rovín morálneho myslenia. William K. Frankena charakterizuje Harovu úroveň kritického myslenia ako symbiózu situačnej etiky a univerzalizácie. Ďalej navrhuje rozčleniť kritické myslenie ešte na ďalšie úrovne, aby bolo jasné, ako prebieha proces generovania princípov vo vzťahu k intuitívnemu a kritickému mysleniu.8 Scanlon tvrdí, že vzťah intuitívnej a kritickej roviny morálneho myslenia je vlastne vyjadrením vzťahu obyčajného a utilitaristického morálneho myslenia. Teda intuitívna rovina predstavuje "common sense morality" a kritická rovina zase utilitarizmus činu. Nesúhlasí s Harovým názorom, že existuje pevná sieť morálnych ideí, ktoré sú predmetom intuitívnych morálnych princípov a že je úlohou kritického myslenia, aby ich iba vyslovilo a vysvetlilo. Podľa jeho názoru forma kritického myslenia, ktorú chápe ako pokračujúcu s common sense morality (morálkou zdravého rozumu), je neutilitaristická, pretože nepovažuje maximum šťastia za kritérium pre voľbu morálnych princípov.9 Urmson v kontexte Harovej koncepcie dospel k poznaniu, že na intuitívnej úrovni všetko morálne relevantné konanie buď bude konzistentné alebo nekonzistentné voči princípom. Podľa jeho názoru to znamená ignorovať obrovské množstvo konaní, ktoré majú morálny význam a sú často uskutočňované osobami, ktoré nemožno považovať za morálne svätých alebo hrdinov. Ich povinnosti ani záväzky nezahŕňajú konformitu k princípom vo význame, ako ich používa Urmson. Domnieva sa, že sú rozličné druhy konania, ktoré môžeme nazvať napríklad láskavým, charitatívnym, decentným atď., ktoré nemôžeme opísať ani ako povinnosti ani ako záväzky. Podľa neho to znamená, že keď chceme byť spravodliví voči celému morálnemu životu, potrebujeme oveľa väčšiu sieť pojmov, než ich používa Hare. Na základe toho dospel Urmson k záveru, že Hare jednoducho vynecháva celú oblasť morálneho života, ktorá sa nezaoberá plnením povinnosti a záväzku.10 Bernard Williams v súvislosti s Harovou koncepciou úrovni morálneho myslenia konštatuje, že Hare prezentuje rozdiely medzi týmito dvoma úrovňami myslenia skôr ako rozdiel subjektu v dvoch časoch, teda ako protiklad praktickej aktivity a chladnej reflexie. To nie je celkom pravda, pretože jeho rozdiel je zamýšľaný skôr ako psychologický než sociálny. Predstavuje to dva štýly myslenia, ktoré môžu byť reprezentované v mysli jednej osoby. Avšak to neznamená, že by išlo o dva rozličné časy myslenia, ktoré by korešpondovali týmto štýlom, pretože Hare predpokladá, že osoba môže myslieť obidvoma štýlmi zároveň. Hare ďalej predpokladá, že z tohto hľadiska existujú rozličné typy ľudí, ktoré sa v rozličných stupňoch blížia k jednému alebo inému z dvoch archetypov, ktoré nazýva "archanjel" a "prole".11


Aj v nadväznosti na kritické pripomienky voči Harovej koncepcii morálneho myslenia by som chcel uviesť, že určitý (možno aj veľmi podstatný) nedostatok jeho koncepcie spočíva v tom, že Hare obmedzil charakteristiku rovín morálneho myslenia len na utilitarizmus činu (čo v určitej podobe konštatoval aj T. M. Scanlon). Na rozdiel od Hara zastávam názor, že základná pointa koncepcie (existencia rozličných úrovni morálneho myslenia) je prijateľná aj pre niektoré iné etické teórie. Fakt existencie rozličných schopností morálneho myslenia je potvrdzovaný mnohými empirickými výskumami najmä z oblasti morálnej psychológie.


Ďalšie moje námietky voči tejto koncepcii morálneho myslenia sa odvíjajú od jeho chápania morálnej filozofie ako určujúcej význam morálnych slov a následne aj pravidiel morálnej hry, ako to vymedzil vo svojej práci Freedom and Reason, kde tvrdí, že etika skúma logické vlastnosti morálnych slov12 a teda morálna filozofia je odvetvím filozofickej logiky. V súvislosti s kritikou jeho koncepcie morálneho myslenia napísal: "Moja teória morálneho uvažovania je založená nie na nejakom apele k tomu... čo si ľudia všeobecne myslia o morálnych otázkach. Je založená na skúmaní významov, ktoré oni prikladajú slovám, ktoré sú objavené najistejšie, nie na základe toho, čo si oni myslia, že je správne alebo nesprávne, ale na základe toho, čo oni chápu ako sebaprotikladné alebo na základe toho, čo chápu ako neodcudziteľné dedičstvo".13 Na inom mieste sa vyjadril takisto veľmi explicitne, keď napísal: "Moja teória morálneho uvažovania je konštruovaná s cieľom pomôcť samotnému logickému uvažovaniu".14


Z toho Hare odvodil aj svoju tézu o neutrálnosti etiky, čo sa mi zdá veľmi problematické v pozícii mravného subjektu v procese realizácie morálnych pravidiel hry, pretože zastávam názor, že mravný subjekt nemôže byť celkom neutrálny. Primárnu úlohu v jeho koncepcii kritickej úrovne morálneho myslenia má analýza logických vlastností a významov morálnych slov. V tomto kontexte sa domnievam, že kritické morálne myslenie sa až príliš približuje metaetickej úrovni morálneho myslenia a teda sa stáva ešte vo väčšej miere táto úroveň morálneho myslenia nedosiahnuteľná pre ľudí a ostáva vyhradená takmer výlučne spomínaným "archanjelom".


V tejto súvislosti možno uviesť, že T. M. Scanlon vyjadril námietku voči vhodnosti používania pojmov "prole" a "archanjel", W. K. Frankena zase namieta voči jeho pojmu úrovne morálneho myslenia (levels) a zastáva názor, že vhodnejšie je používať druhy morálneho myslenia (kinds). Nechajme bokom tieto terminologické spory a vráťme sa k Harovej charakteristike schopností morálneho myslenia stelesnených u archanjela. Podľa jeho názoru archanjel dokáže zhodnotiť všetky vlastnosti situácie, dôsledky jednotlivých alternatív konania a stanoviť univerzálny princíp, ktorý je možno použiť pre konanie v tejto situácii. Z hľadiska môjho prístupu k riešeniu problému rovín morálneho myslenia, chcem opätovne pripomenúť, že moje vymedzenie týchto rovín morálneho myslenia (či skôr morálneho uvažovania) je spojené výlučne so schopnosťami ľudských bytostí, teda s chápaním človeka ako mravného subjektu a nepovažujem za potrebné vnášať do svojej koncepcie nejaký iný druh mravných subjektov, ktorých schopnosti sú nadľudské, teda nedosiahnuteľné pre normálne ľudské bytosti. Toto moje stanovisko vyplýva predovšetkým z chápania morálky ako morálnej situácie určitej ľudskej sociálnej komunity v istom časopriestore. V súvislosti s tým potom mám pochybnosť o význame takého univerzálneho princípu odvodeného na základe mimoľudských kognitívnych schopností. Vo svojej koncepcii sa nevyhýbam ani používaniu mravných princípov na úrovni druhého typu mravného subjektu a jeho mravne poznávacích schopností. Zastávam názor, že tento mravný subjekt používa princípy (prima facie alebo univerzálne) len ako prvoplánové východisko svojho uvažovania o danej situácii. V nadväznosti na túto poznámku vzniká mi ďalšia pochybnosť o tom či skutočne prima facie princípy sú volené kritickým myslením pre intuitívnu rovinu myslenia a takisto či je vôbec možné zabezpečiť, tak ako to tvrdí Hare, aby prima facie princípy sa čo najviac priblížili kritickému mysleniu. Táto Harova myšlienka má svoje opodstatnenie v kontexte jeho vymedzenia archanjela, teda mimoľudského činiteľa, ktorý zasahuje do morálky zvonka. V rámci môjho chápania morálky a teda odmietnutia takého typu archanjela, pretože to je mimo mojej koncepcie morálky, zastávam názor, že kritické myslenie nie je schopné zabezpečiť praktické uskutočnenie princípov, ktoré by boli formulované pre intuitívnu rovinu a teda pre "prole". Nanajvýš je to realizovateľné na metaetickej úrovni, ako výsledok filozofickej reflexie existujúceho stavu morálky v určitej ľudskej sociálnej komunite. Otázne je, do akej miery je možné realizovať výsledky týchto filozofických analýz pri praktickom ovplyvňovaní morálky ľudských komunít najmä prvého typu morálky, teda zvykovej morálky v konkrétnych podmienkach tej ktorej sociálnej a morálnej komunity. V tomto kontexte možno ešte uvažovať aj o tom či je možné priblížiť intuitívnu rovinu morálneho myslenia kritickej rovine. Zastávam názor, že druhý typ mravného subjektu sa líši od prvého typu práve vo svojej schopnosti kritickej analýzy situácie, zvažovania dôsledkov, rozhodovania a konania na základe toho. Avšak na intuitívnej či prvej úrovni morálneho myslenia mravný subjekt potrebuje niekoľko sebaevidentných princípov, ktoré mu poskytujú jasný návod na rozhodovanie a konanie. Nie som presvedčený o tom, že by bolo možné prvý typ morálneho myslenia čo najviac priblížiť druhému typu tohto myslenia, čiže kritickému mysleniu.



1.5 V súvislosti s touto koncepciou morálneho myslenia by som chcel ďalej uviesť, že na rozdiel od R. M. Hara, ktorý sa opiera pri vymedzení dvoch typov mravných subjektov len o spôsob morálneho myslenia, pri svojej typologizácii druhov mravných subjektov snažím sa prekročiť tento bod daný schopnosťami morálneho uvažovania (či morálneho myslenia) mravného subjektu. Vychádzam zo schopnosti morálneho uvažovania (či morálneho myslenia) mravného subjektu, ktorá má veľmi významné postavenie v rámci tejto typologizácie, ale neobmedzujem sa len na túto schopnosť morálneho uvažovania. Skôr vyčleňujem spomínané dva typy mravných subjektov na základe širšieho posúdenia ich schopnosti aktívne konať v procese morálneho uvažovania, rozhodovania a samotného uskutočnenia konania. Schopnosť analýzy logických významov morálnych slov nepovažujem za rozhodujúci činiteľ pre svoju typologizáciu mravných subjektov. Môže to byť súčasťou morálneho uvažovania druhého typu mravného subjektu, ale nie je to nevyhnutná súčasť pre vymedzenie tohto typu mravného subjektu.15

Vasil Gluchman
gluchman@unipo.sk

Poznámky:

1Hare, R. M.: Moral Thinking: Its Levels, Method and Point. Oxford, Clarendon Press 1991.

2Tamtiež, s. 25-26.

3Tamtiež, s. 39-40.

4Tamtiež, s. 40-44.

5Tamtiež, s. 59.

6Tamtiež, s. 45-47.

7Tamtiež, s. 49-52.

8Frankena, W. K.: Hare on the Levels of Moral Thinking. In: D. Seanor-N. Fotion (eds.): Hare and Critics: Essays on Moral Thinking. Oxford, Clarendon Press 1990, s. 43-56.

9Scanlon, T. M.: Levels of Moral Thinking. In: D. Seanor-N. Fotion (eds.): Hare and Critics: Essays on Moral Thinking. Oxford, Clarendon Press 1990, s. 137.

10Urmson, J. O.: Hare on Intuitive Moral Thinking. In: D. Seanor-N. Fotion (eds.): Hare and Critics: Essays on Moral Thinking. Oxford, Clarendon Press 1990, s. 168-169.

11Williams, B.: The Structure of Hare(unknown char)s Theory. In: D. Seanor-N. Fotion (eds.): Hare and Critics: Essays on Moral Thinking. Oxford, Clarendon Press 1990, s. 188-189.

12Hare, R. M.: Freedom and Reason. Oxford, Clarendon Press 1990, s. 97.

13Hare, R. M.: Comments. In: D. Seanor-N. Fotion (eds.): Hare and Critics: Essays on Moral Thinking. Oxford, Clarendon Press 1990, s. 208.

14Tamtiež, s. 209.

15Tento príspevok je úryvkom z mojej knihy Človek a morálka (Brno, Doplněk 1997, s. 106-114).


Pozn. redakce: Tento text neprošel jazykovou korekturou.




Published by the Department of Philosophy, Faculty of Arts, Masaryk University, Brno, Czech Republic.
ISSN: 1212-9097