XV. Česko-slovenské sympózium o analytickej filozofii (Vrútky, 13. - 16. 9. 2011)

Lukáš Likavčan

Abstract


V týždni pred začiatkom akademického roka sa v krásnom prostredí na úpätí slovenského pohoria Malá Fatra uskutočnil pätnásty ročník Česko-slovenského sympózia o analytickej filozofii. Na tomto podujatí sa už tradične každoročne stretávajú odborníci pokrývajúci svojim zameraním oblasť sémantiky, logiky, filozofie vedy, filozofie mysle či filozofie matematiky, aby sa podelili o vlastný výskum s ostatnými kolegami zo svojho odboru. Oproti minulým rokom prešla organizácia stretnutia významnou zmenou, ktorá sa ukázala ako veľmi prospešná: vystúpenia odborníkov sa tematicky rozdelili do piatich workshopov, čím sa vytvorili samostatné, tematicky ucelené prednáškové bloky. Keďže množstvo prednášajúcich bolo tento rok neobvykle veľké, nie všetci dostali priestor v rámci spomínaných workshopov a vytvorili tak samostatné bloky prednášok s voľnejším tematickým vymedzením.

Prvý deň sympózia bol venovaný práve prednáškam, ktoré sa nachádzali mimo špecifické témy workshopov, no napriek tomu možno povedať, že prezentované príspevky spadali vo všeobecnosti pod dve oblasti: problémy sémantiky a filozofie matematiky. Hneď na úvod vystúpil pražský logik Vladimír Svoboda, ktorý sa pokúsil stanoviť kritériá adekvátnosti analýzy prirodzeného jazyka. Následne sa predstavila dvojica mladých bádateľov z Bratislavy - Igor Sedlár, ktorý sa zaoberal sémantickým rébusom sebapotvrdzujúcich presvedčení, a Miloš Kosterec, ktorý predstavil analýzu tzv. „oslích viet“ v dynamických logikách. Za pozornosť tiež stáli vystúpenia doktorandov z Prahy. Jindřich Černý sa pokúsil načrtnúť svoje vnímanie vzťahu jazyka a poznania, pričom argumentoval za pozíciu naznačujúcu prednosť kognitívnych procesov pred zakotvením toho, čo vieme, v jazyku. Vít Punčochář započal krátky tematický exkurz do filozofie matematiky a vo svojom vystúpení argumentoval za matematický realizmus, pričom jeho argumenty boli inšpirované koncepciou americkej filozofky Penelope Maddy. Záver prvého dňa patril prezentácii bádateľskej činnosti dvojice Prokop Sousedík - David Svoboda, ktorá sa týkala poňatia čísla u známeho anglického mysliteľa Johna Stuarta Milla. Z pohľadu debaty nasledujúcej v kuloároch mal najväčšiu odozvu práve tento príspevok, spoločne s vystúpeniami mladých pražských doktorandov.

Druhý deň snáď celé prítomnú akademickú obec prekvapila skupina bádateľov zaoberajúca sa životným dielom Pavla Tichého - Transparentnou intenzionálnou logikou - keď sa na raňajky dostavila v tričkách oznamujúcich svetu: „My semantics is procedural. What is yours?“ Doobedný blok prednášok bol venovaný filozofii vedy, kde vyčnievalo vystúpenie Vladimíra Havlíka, ktorý sa rozhodol v rámci prezentácie nazvanej „Metametodologie a naturalizmus“ formulovať „Havlíkove metametodologické princípy“, čo sa stretlo v publiku s vlnou zmiešaných reakcií. Hneď na to vystúpil Martin Paleček z Hradca Královho, ktorý ponúkol veľmi zaujímavý náhľad do vedeckej praxe antropológov, ktorú porovnal s prácou filozofov. Z tohto porovnania mu vyplynul záver, že antropológia by sa mohla od filozofie naučiť niekoľko užitočných metodologických postupov, čím by získala lepšie nástroje pre svoju prácu. Pred obedom ešte vystúpil aj reprezentant brnenskej katedry filozofie Marek Picha, pričom prezentoval svoje názory ohľadom role intuícií vo filozofickej diskusii, ku ktorým dospel pri svojej práci venujúcej sa myšlienkovým experimentom.

Po dostatočnom zasýtení rybou, čoby vegetariánskym jedlom, výskumníci vo svojich prednáškach pokračovali blokom expertov na filozofiu matematiky. Predstavili sa aj Ladislav Kvasz so svojím projektom vytvorenia nástroja na posudzovanie miery konzistentnosti vedeckej teórie, nasledovaný Róbertom Macom z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý nám predstavil veľký výsledok práce matematikov devätnásteho storočia - dôkaz existencie nekonečnej množiny od Richarda Dedekinda. Nahustený program druhého dňa ukončil workshop „Emócie a intencionalita“, koncipovaný ako diskusia k práci Juraja Hvoreckého na túto tému. Na začiatku bola samotným autorom táto práca prezentovaná, pričom vyšlo najavo, že jej hlavným zámerom je poukázať na hranice v posledných rokoch diskutovanej percepčnej teórie emócií Jessiho Prinza. Následne sa prednášajúci posnažil naznačiť možnosť prekonania týchto hraníc. Začatú tému ďalej rozpracovala Jana Rončáková, ktorá pridala pohľad na problematiku z pozície neurovied, a Michal Polák z Plzne, keď sa pokúsil o rozlíšenie medzi prežitkovými a konceptuálnymi komponentmi emócií.

Ak bol druhý deň neobvykle veľkým sústom pre kognitívne schopnosti účastníkov sympózia, skvelým zadosťučinením bol hneď deň nasledovný. Doobedný blok príspevkov sa zaoberal problematikou hyperintenzionálnych logík, v rámci ktorého vystúpili zásadné osobnosti venujúce sa tejto oblasti u nás - Marie Duží, Pavel Materna či František Gahér. O záverečnú prednášku sa postaral ostravský doktorand Jakub Macek, ktorý nám prezentoval svoju prácu venujúcu sa platnosti existenčnej presupozície vo vetách s temporálnym parametrom, k čomu mu poslúžil formálny aparát Transparentnej intenzionálnej logiky. Prednáška to bola skutočne záverečná, pretože tento deň bol zadosťučinením pre jeho voľný program na poobedie. Niektorí prítomní sa rozhodli zájsť na neďaleké kúpalisko, za cieľom schladiť sa v sparnom poobedí, iní hľadali oddych v tieni stromov počas vychádzky do hôr Malej Fatry. Skupina pod vedením Jakuba Máchu vyšla až na vrch Minčol na južnom hrebeni pohoria, kde mohli jej členovia stretnúť vojenské delo a krásny výhľad na doliny vytvorené riekou Váh. Po večeri sa dokonca zapálil aj dlho očakávaný oheň v areáli hotela, a niektorí účastníci strávili príjemnú noc v jeho okolí.

Ak malo toto sympózium svoje vyvrcholenie, rozhodne prišlo v posledný deň, kedy sa stretli v diskusii ohľadom sporu kontextualizmu a minimalizmu názory troch odborníkov: Jiřího Raclavského a Jakuba Máchu z Brna, doplnenými o Mariána Zouhara z Bratislavy. Zatiaľ čo Jakub Mácha sa posnažil ukázať, že minimalizmus nevyhnutne kolabuje do kontextualizmu, pre čo by mal byť považovaný za neudržateľnú pozíciu, Jiři Raclavský argumentoval za možnosť vytvorenia strednej cesty medzi oboma smermi bez toho, aby Máchom naznačený kolaps nastal. Marián Zouhar napokon predstavil koncepciu, ktorá sa otvorene prihlásila k duchu minimalizmu. Snažil sa presvedčiť prítomných, že kontextuálne závislé jazykové javy možno riešiť bez pádu do kontextualizmu, čo chcel dosiahnuť pomocou rozlíšenia dvoch typov týchto fenoménov a ich následnou redukciou na jeden typ, ktorý je pre minimalizmus neproblematický.

Z referencií mnohých zúčastnených možno vyvodiť záver, že tento ročník Česko-slovenského sympózia o analytickej filozofii bol mimoriadne vydarený. Súhra prostredia, podnetnosti prednášok aj ich tematického usporiadania vytvorila podujatie, na ktoré by sa mal určite prísť pozrieť každý, kto pestuje záujem o analytickú filozofiu. To, že to tento rok nestihol, nie je žiadnym veľkým problémom - českí kolegovia, ktorí budú toto podujatie hostiť na budúci rok, vyhlásili, že si z tohto ročníka zobrali dosť inšpirácie na to, aby sa pokúsili o organizáciu stretnutia, ktoré by mohlo byť smelo porovnávané s tým tohtoročným.





Published by the Department of Philosophy, Faculty of Arts, Masaryk University, Brno, Czech Republic.
ISSN: 1212-9097