Mrázik a iné ruské rozprávky.

Preklad Ľubor Matejko. Ilustrácia Danica Moravčíková. Bratislava: Perfekt 2008, s. 78.

Slovanský kultúrny svet, podľa dávneho želania Jána Kollára, ktoré vyslovil v tézach slovanskej vzájomnosti, si mal ostať blízky predovšetkým svojou kultúrou, a najmä slovom. Želania sú na jednej strane a činy, okolnosti, podnety a záujmy jednotlivca či spoločenstva ich spravidla prevažujú a čím sa svet väčšmi i rýchlejšie zdokonaľuje prostriedkami technizácie takmer každej svojej činnosti, mal by sa i tak výrazne humanizovať. No spravidla tým narastajú iba záujmy a potreby, ktoré na pôvodné kultúrne a v tradícii uložené vymedzenie toho, čo spája i pozabudnú, či celkom ho obchádzajú.

Ale kde sa tento zrýchlený proces spoločenského napredovania predsa len dá spomaliť, ba ak je vôľa i želanie dosť výrazné aj zastaviť, to je svet umenia a obzvlášť krásnej literatúry, a takmer zákonite to platí pre svet rozprávky. Slovanské kultúry sú si blízke svojím jazykom, odlišnosti oddávna prináša spôsob ich života, ktorý po stáročia tvarovali prírodné, ekonomické, politické aj ďalšie špecifické podmienky, čo sa prejavilo aj na ich ľudovej slovenskosti, teda aj na ľudovej rozprávke, popri iných folklórnych žánroch, ktorá nikdy nechýbala pri čomkoľvek, čím sa národné spoločenstvo vzájomne „informovalo“ o aktuálnych dejoch: príbehové podložie ostávalo, postavy a pointy sa aktualizovali, ba aj mýtizovali. Napokon dobro, sila, sláva a „našskosť“ sú tie predpoklady, ktorými si uchováva kultúrne spoločenstvo svoju dejinnú pamäť aj hrdosť na „svoju“ minulosť, no v inovovaných ľudových rozprávaniach sú to práve rozprávky, do ktorých vstupujú v ozvene, podobenstve aktuálne problémy zo života či osudov konkrétneho národného a kultúrneho spoločenstva.

Nový preklad i edičné rozhodnutie vydavateľstva Perfekt vydať súbor klasických ruských rozprávok je podnetný čin a vychádza v situácii, keď vydavateľská svojou titulovou ponukou, a tým aj iniciovanou jednostrannosťou čitateľských záujmov sa priamo zúčastňujú na uprednostňovaní „istých“ žánrov, tém, kultúr v rámci, na jednej strane globalizujúceho sa kultúrneho priestoru, čo je naisto pre vzájomné poznanie sa veľmi užitočné, ale na druhej strane pre reálne jestvujúcu nevyváženosť edičného záberu sa oslabuje predovšetkým to kollárovské želanie poznať sa a vedieť o sebe pre svoju dejinne vymedzenú blízkosť, a to, čím sme navzájom v ča se jeho obsahoch prepojení.

Mrázik a iné ruské rozprávky sľubuje na svojom prebale, že ide o „Výber najkrajších ruských ľudových rozprávok“, a tie by mali čitateľa presvedčiť, o „že bystrý um spolu s odvahou a dobrými skutkami dokážu všetko zlé na dobré obrátiť. Veď napokon tak to aj v rozprávkach býva…“

Tucet rozprávkových textov siahol do ranných podôb príbehov zo starodávnych bylín, ponechal im krutosť, naturalistické videnie situácie, existenciálne útočný až drsný spôsob riešenia konfliktu, obdiv určený fyzickej sile človeka, nestálosť mravných postojov tých, čo majú v rukách moc, ale pri organizovaní žánru využíva, popri nich postupoch predovšetkým hyperbolu, kontrast, čarodejnosť, fantazijnosť, nezaťažuje sa pohybom v čase a priestore, všíma si fyzické danosti postavy, ale vždy smeruje k mravnému a duchovnému poučeniu o tom, že činy a osudy sú riadené kresťanskou vierou. Viera a odpúšťanie voči fyzickej sile, neúcta k personalizovanému a dejinne odvodenému pocitu ohrozenia z tatárskeho zla, to sú pevne ukotvené názorové „body“ v príbehovom podloží ruskej klasickej ľudovej rozprávky vo výbere Mrázik a iné ruské rozprávky. Naračná výpravnosť rozprávky je skromná, príbeh je kondenzovaný, a to preto, aby sa lineárne naznačilo kto a čo, prečo i čo za to, čo sa vykoná, teda zlo a dobro, zrada a poctivosť, úskočnosť a vieru v spravodlivosť, ktorú si však bohatieri a mravné pevné postavy v rozprávke – byline vedia „obstarať“ svojou vojenskou zručnosťou, pokorou aj ľudskosťou.

Ďalšiu, ale v tomto výbere skromnú skupinu ruských rozprávok tvoria tie, ktoré dnešné deti poznajú už iba z klasických ruských filmových či kreslených adaptácií, a tam naisto treba zaradiť príbehy z rozprávok Mrázik, Baba‑Jaga a Divé labute.

Kompozične i logicky v zmysle napojenia začiatku a konca sa prepájajúcou postavou vydania ruských rozprávok vo výbere Mrázik a iné ruské rozprávky stala postava Iľju Muromca: Iľja Muromec a Slávik‑zbojník, Iľja Muromec a obluda pohanská, Iľja Muromec a knieža Vladimír, Iľja Muromec a Kalin‑cár, a tak sleduje čitateľ jeho príbehy od jeho chlapčenských čias až po kmeťovský vek uctievaného a obdivovaného víťaziaceho a hrdého bohatiera svojej otčiny. Dávnoveká Kyjevská Rus si v príbehoch, ktoré si rozprávajú generácie, mala okrem Iľju Muromca aj ďalších svojich hrdinov, ktorí kráčali časom a pamäťou svojich potomkov ako Aľoša Popovič a Dobryňa Nikitič, preto aj im zostavovateľ výberu ponechal ich rozprávkový príbeh, aby bojovali, viťazili a používali svoju fyzickú silu na zahnanie nepriateľa, alebo len tak, aby si upevnili svojej postavenie medzi víťazmi v spomienkach svojho ľudu. Spôsobuje to čas, že všetko má svoj koniec, a to kompozične zostavovatelia výberu Mrázik a iné ruské rozprávky využili a premysleli taktov záverečnej časti výberu: ruskí bohatieri zrazu utekajú pred tatárskym nepriateľom a menia sa na skaly, a tak: „Od tých čias niet bohatierov na svätej Rusi, iba ich sláva nezanikla, ostala v pamäti ľudí“.

Aj preto prežívajú v slove a ďalších prerozprávaniach starodávne ruské rozprávky – byliny aj s kniežaťom Vladimírom Slniečko, prekrásnymi mladými a vznešenými, no najmä múdrymi ženami s menom i bez neho, o ktoré sa bojuje, alebo ony radia, ako premôcť zákerného nežičlivca a víťazí sa raz nad drakom Tugarinom, inokedy nad útočným kocúrom, či nad krvilačnými Tatármi, ale predovšetkým v každej ruskej starodávnej rozprávke v tomto výbere sa uctieva spravodlivosť kresťanského presvedčenia svojich predkov.

Ilustrácie sú vo svojom výraze tak mohutné až robustné ako príbehy, aby aj ony zvýraznili bohatierskosť ruských ľudových hrdinov, pritom ostávajú čitateľovi svojou priamosťou a solitérnosťou prístupné. Prežíva však problém správnosti uvádzania gramatiky slov psi/psy…

Rozhodnutie vydať titul Mrázik a iné ruské rozprávky v novom a účinnom slovenskom preklade ostáva aj do kultúrnej budúcnosti vydavateľským počinom uskutočneným v pravý čas.