Eva Kristová Mitanová: S dušou na jazyku, s kožou na trhu. Sentencie o Dušanovi. Bratislava: Petrus. Edícia Effigies, 2024. 207 s. ISBN 978-80-8294-004-9.

Sentencie o Dušanovi, napísané uvážlivo po desaťročiach spoločného života Evy Kristovej Mitanovej s Mitanom, sú nesentimentálne vyrozprávanou životnou a partnerskou skúsenosťou videnou zblízka na spoločné roky, udalosti, rodinu, na Mitanovu tvorbu a jeho najbližších priateľov. Zo všedných aj výnimočných reakcií na dni všedné aj výnimočné vedľa Dušana Mitanu, ale väčšmi z tých plynúcich spoločných rokov poskladaných do mozaiky z partnerových vyhranených osobných a umeleckých rozhodnutí, zverejnila Eva Kristova Mitanová tie a tak, aby sme ich čítali aj im porozumeli ako rozhodnutiu tej, ktorá roly a deje v rodine Mitanovcov vysvetľuje takto: „Mala som muža bojovníka, za slobodu by dal život. Ja som život ochraňovala“ (s. 82).

Eva Mitanová rozvážne a pôsobivo zvolí slová a v sentenciách – ja a on, on a my, tvorba a on – svoj kultivovaný dar slova zužitkovala pôsobivo s mierou voči „žánru“ svojich rozpomienok / návratov na úžitok a poznanie i porozumenie pre toho, o kom, o čom a kedy „rozpráva“, na koho spomína a koho si pripomína tak, aby znova dala vedieť, „Bola som nielen jeho manželka, ale aj vernou čitateľkou a obdivovateľkou“ (s. 113).

Kompozične publikácia - ide o krásnu knihu, ktorá reprezentuje profesionalitu vydavateľstva Petrus aj spolupracovníkov na jej vzniku - je rozložená do, pre Evu Kristovú Mitanovú, osobných, vzťahových a spoločensky verifikovateľných časových udalostí a tematicky vyhranených osobných dejov, rozložených do blokov: Najťažších bolo prvých 72 rokov života, Tri rozhovory a Z rodinnej prózy.

Časť pomenovaná Tri rozhovory sa sústredila na autorku publikácie. Prvý rozhovor pripravila Galina Lišháková „O Dušanovi Mitanovi s Evou Kristovou“ a vznikol pre týždenník Šarm v roku 2010. V rozhovoroch – manželka o známom manželovi – sa napokon jeho podstata a prínos sústreďuje predovšetkým na partnera. V tomto rozhovore poskytne Eva Kristová Mitanová zásadnú, neprehliadnuteľnú a natrvalo určujúcu (literárnu) informáciu, ktorá ju z roly manželky presúva na post tvorivej partnerky: otázka G. Lišhákovej: Aj vy ste kedysi mali literárne ambície, publikovali ste poviedky v literárnych časopisoch. Prečo ste s tým prestali“ – a odpoveď E. Kristovej Mitanovej: Lebo literárna tvorba bola pre mňa v určitom období iba hra. Ako sa začala, tak sa aj skončila. Nie tak ako u Dušana. Myslím, že kto to dobrodružstvo podstúpi, berie na seba ťažké bremeno, aj keď výsledok môže vyznieť tak ľahko ako neraz v Dušanovej próze. Nie je to hra“ (s. 117 – 118).

Ďalší rozhovor pripravila Eva Kristová Mitanová s rovesníkom Dušana Mitanu s jeho spolužiakom z VŠMU, s Leom Štefanovičom. Napokon rozhovor, tretí v poradí, s Andrejom Bánom, ten iniciovala Eva Kristová Mitanová, a začína ho oslovením: „Andrej, pýtam sa ako manželka: Ako vzniklo priateľstvo medzi spisovateľom Mitanom a novinárom, fotoreportérom Bánom? Čo vás spájalo, keď vás delil značný vekový rozdiel i rozdielne profesie?“ (s. 140). Na záver si v rozhovore roly vymenili a Andrej Bán sa pýta: „Čo ti najviac pomáhalo prežiť Dušanov odchod? A Eva Kristová Mitanová za seba i dcéry odpovedá: „Čítame Dušanove knihy. Je v nich taký prítomný, že čakám, kedy otvorí dvere, vojde a bude sa tváriť, že bol iba na pive, že sa zdržal...“ (s. 143).

Galina Lašháková sa pýtala na autorské texty Evy Kristovej Mitanovej, na tie, ktoré vybrala a sú zaradené do časti Z rodinnej prózy a čitateľ si isto po ich dočítaní povie, mala by písať, jej spontánny rozprávačský naturel znova ožíva v textoch Na krídlach, V električke, Chvíľa v podzemí-Za bieleho dňa, Pokus o premenu, Svet bez rovnováhy. Záverečná próza Rodinné trampoty má svojho autora v Dušanovi Mitanovi.

Eva Kristová Mitanová návratom do života s Dušanom Mitanom rešpektuje čas v tých podobách a obsahoch, ktoré sprevádzajú predovšetkým jej osobný vzťah s Mitanom a epizodické sprítomňovanie Dušana Mitanu v spoločnej domácnosti, jeho praktické reagovania aj vyrovnávanie sa s o žitou realitou a spoločenskými pravidlami „obyčajného života“. Publikácia spontánnym a čitateľsky pôsobivým autentickým pohybom medzi žánrami, ktoré svojimi „pravidlami“ dokážu rekonštruovať čas v živote jednotlivca a život jednotlivca v širšom spoločenstve, dali vzniknúť pôsobivému a neprehliadnuteľnému textu, ktorý si svojou rozprávačskou hodnotou osvojí ako poznávacie zázemie najskôr literárna veda, predovšetkým literárna história. Sentencie to majú v povahe svojho zámeru, sprítomňujú to aj tých, ktorí osobné a neosobné deje prijímajú vo vzájomnej prepojenosti, lebo sú tak osobnostne ustrojení, a to v Mitanovom spôsobe žitia a tvorby znamená, že vyhraneným naturelom reaguje na kultúrne aj občianske povedomie spoločenstva, v ktorom Dušan Mitana žil, tvoril, veď „bol rebel a ním aj ostal“ (s. 53). Táto reália sa spoločensky zovšeobecní, personálne sa spresní a hodnotovo sa ustáli vo výpovedi autorky: „Počas svojej existencie v literatúre nedostal oficiálne uznanie. Tým najvyšším mu boli jeho čitatelia“ (s. 13). Tak či tak, čitateľ je práve ten, kto sa stane a zostáva rozhodujúcim nadčasovým uznaním a prejavom rešpektom voči autorovi a jeho autentickému literárnemu svetu; je a bude ten, kto uchráni do budúcnosti v literárnych textoch aj v ďalších artefaktoch výnimočnosť prítomnosti Dušana Mitanu: s ním, hoci bez neho.

Viera Žemberová