Poznávanie tvorivého prostredia autora

Vydať sa po stopách Bohumila Hrabala nie je ničím nezvyčajným. Miest priamo prepojených so životom jedného z najprekladanejších a najznámejších českých spisovateľov 20. storočia je na Morave i v Čechách hneď niekoľko. Veľmi populárne sú i samotné diela, ktoré pridružujú konkrétne miesta v Českej republike k jednotlivým životným udalostiam B. Hrabala a existuje dokonca aj literárny sprievodca – Cesty s Bohumilem Hrabalem od Tomáša Mazala – predstavujúci čitateľom najpodnetnejšie miesta, ktoré Hrabal nielen navštívil, ale aj literárne pretavil do svojich jedinečných diel.

Napriek tomu, že Hrabalove knihy vzbudzujú čoraz väčší záujem ako u laickej, tak i u odbornej verejnosti, a to doma i v zahraničí, v roku 2014 sa hovorilo o Hrabalovi predsa ešte intenzívnejšie. Rok 2014 bol totiž 100. výročím umelcovho narodenia – 28. 3. 1914 Brno. Tento fakt doviedol i nás k rozhodnutiu, vydať sa spoznávať Hrabala prostredníctvom českých miest. Naším cieľom boli tri lokality nachádzajúce sa v dostupnej vzdialenosti od Prahy – Nymburk, Hradištko, Kersko.

Mesto Nymburk býva právom označované ako Hrabalova srdcová záležitosť. Spisovateľ tu prežil dlhých 31 rokov svojho života, a tak vzájomných spojív medzi mestom a autorom je hneď niekoľko. My sme si vybrali návštevu Vlastivedného múzea v Nymburku, kde v pomerne krátkom čase od Hrabalovej smrti vznikla jedinečná výstava predstavujúca „pábiteľa“ širokej verejnosti. Hoci je expozícia otvorená pre verejnosť už od roku 1999, práve k 100. výročiu spisovateľovho narodenia bola modernizovaná a doplnená o nové múzejné objekty.

Vkročiac do nenápadného malého múzea sme sa automaticky preniesli do iného –hrabalovského sveta, ktorý nám autora svetového formátu predstavil jedinečne, tak akosi intímnejšie, a teda tak, ako na nás pôsobil i sám autor z fotografií a krátkych dokumentov, s ktorými sme sa v múzeu zoznámili. Pomerne rozsiahla expozícia sa delí na tri časti – spisovateľovo súkromie, jeho vzťah k umeniu a v tretej časti nechýbajú predmety poukazujúce na Hrabalov špecifický vzťah k dobrému pivu a samotnému pivovaru v Nymburku.

Väčšinu predmetov darovala či zapožičala múzeu Dagmar Hrabalová, švagriná B. Hrabala. A snáď práve vďaka tomu, že myšlienka zriadiť múzeum prišla tak skoro po spisovateľovom odchode, pôsobí expozícia neuveriteľne autenticky. Prechádzajúc sa po malých miestnostiach múzea sme mali možnosť detailne preskúmať pôvodný pracovný stôl, ktorý pôsobí dojmom akoby ho pisateľ opustil len na moment a k rozpísaným riadkom ako i k otvorenému pivu sa plánoval čochvíľa vrátiť. Mimochodom, práve na vystavených písacích strojoch Consul vznikali najznámejšie Hrabalove diela. Rovnako sme tu našli i jeho obľúbené kúsky oblečenia, rukopisy, ocenenia či záznamy odkrývajúce autorove detstvo, ale i predstavujúce jeho predkov. Neobvyklá výstava „Bohumil Hrabal známý a neznámý“ samotným Hrabalom priam dýchala. Vďaka tomu nielen veľa prezradila o samotnom autorovi, ale akoby dovolila preniknúť až priamo pod povrch spisovateľovho vnútra a spoznať ho akosi ľudsky.

Druhou zastávkou bolo posledné miesto odpočinku Bohumila Hrabala – cintorín v Hradištku. To, kde leží majstrov hrob, prezrádza nielen špecifický náhrobok, ale i jeho neobyčajná výzdoba. Kniha, sošky jeho milovaných tichých spoločníkov – mačiek, ako i fľaša Postřižinského piva, to všetko totiž k Hrabalovi neodmysliteľne patrilo, a preto je pochopiteľné, že i dnes tieto predmety majú svoj význam aj na tomto pietnom mieste.

Od neveľkého cintorína sme už zamierili do posledného cieľa nášho krátkeho výletu – do Kerska. Pokiaľ by ste do Kerska pricestovali autobusom, určite nebudete pridlho váhať, kde na svojej ceste za Hrabalom vystúpiť. Zastávka Hrabalova sa rozhodne výrazne odlišuje od ostatných a každému musí byť jasné, ako veľmi majú domáci Hrabala v úcte. Nielen tabule prezentujúce Hrabalov život v Kersku, ale i dve nadživotné sochy mačiek naznačujú, že Hrabalova chata už nie je ďaleko. Malý domček so zelenými dverami a okenicami je miestom, kde svojský spisovateľ našiel útočište práve v období normalizácie, kedy sa autor a jeho diela stávajú nechcenými. Práve tu vznikali jeho vrcholné opusy – Obsluhoval jsem anglického krále (1971), Slavnosti sněženek (1975) i nymburská trilógia: Postřižiny (1970), Krasosmutnění (1979), Harlekýnovy milióny (1981). Tu žil Hrabal svojím pokojným životom so svojimi 24 mačkami, tu si našiel nových priateľov a tí ostatní ho sem chodili navštevovať. Napriek tomu, že samotná chata dnes, žiaľ, verejne prístupná nie je, návšteva chatovej oblasti Kersko má svoje čaro, a to najmä ak aspoň čiastočne poznáte Hrabalovu bibliografiu či filmové spracovania jeho diel od Jiřího Menzla.

Dnes už síce Kersko patrí k pomerne populárnym oddychovým areálom, v ktorom sa staré chatky zmenili na honosnejšie vilky, je to však stále miesto, ktoré i dnes dýcha nostalgiou starých čias, najmä ak návštevník zavíta do „pivnice Hájenka“. Tu si každý poctivý Hrabalov obdivovateľ nenechá ujsť čapované „Postřižinské“ a zároveň môže vyriešiť aj neľahkú „kerskú dilemu“, a to či si objednať „divočáka se šípkovou“ alebo „s knědlíkem a se zelím.“ Tak sme zakončili náš nedeľný výlet i my.

Ak patríte k milovníkom českej literatúry a filmu i vy, podobný výlet vás iste nadchne podobne ako nás. Verte, že dokázal prezradiť o Hrabalovi viac ako zopár odborných článkov. Ak si dokážete vyhradiť na výlet celý deň, môžete absolvovať celú 15 kilometrovú trasu nazvanú i „Hrabalova stezka“ dokonca peši či na bicykli. Oficiálny štart je pri „pivnici Hájenka“ a prostredníctvom trasy sa dostanete až k pivovaru v Nymburku, ktorý sa spája s Hrabalovým detstvom a dospievaním. Poznávanie tvorivého prostredia autora Poznávanie tvorivého prostredia autora Poznávanie tvorivého prostredia autora Poznávanie tvorivého prostredia autora Poznávanie tvorivého prostredia autora Poznávanie tvorivého prostredia autora Poznávanie tvorivého prostredia autora

Eliška Gunišová


Autorka článku je doktorandkou na Ústave slavistiky Masarykovej univerzity v Brne. V rámci svojho výskumu sa sústredí na štúdium česko-slovenských literárnych vzťahov s konkretizáciou na ženské autorky tvoriace na prelome 19. a 20. storočia. Svoj záujem však čiastočne upriamuje i skúmanie prepojenia filmu a literárnej tvorby prostredníctvom filmových adaptácií literárnych diel.

Opisovaná exkurzia sa uskutočnila v auguste 2014 v rámci 58. ročníku Letnej školy slovanských štúdií v Prahe. Vlastníkom fotografií je autorka článku.


Mohlo by vás z této kategorie také zajímat

1 | 2016
  1. Po stopách Dobrovského – Měšice (Eliška Gunišová)
2 | 2014
  1. Poznávanie tvorivého prostredia autora (Eliška Gunišová)
2 | 2013
  1. Exkurzia do Lužice (Lukáš Raffaj)
1 | 2011
  1. Kanada po česku (Danuše Kšicová)
1 | 2010
  1. Jechać do Lwowa