Rozlúčenie so Zdenkom Kasáčom

Viera Žemberová

Akademická a literárnovedná obec sa dozvedela smutnú správu, Dr.h.c. prof. PhDr. Zdenko Kasáč, CSc. (18. 8. 1924 – 29. 3. 2017) nie je medzi nami.

Mnohoročný univerzitný profesor na dnešnej Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela, na jej slovakistike, už nezasiahne vtipne a s jemu vlastným nasadením do rozhovoru, nepripomenie strasti vývinu, ale ani sa nerozpomenie na osobnosti, ktoré formovali aj sprevádzali jeho občianske, profesijné a pedagogické rozhodovania, ale zvlášť to jeho precízne aktualizované odborné prepojenie postov literárneho historika, kultúrneho publicistu, editora, autora vysokoškolských učebníc, početných autorských antológií alebo básnických výberov a učebníc literárnej výchovy.

K pedagogickej práci mal Zdenko Kasáč úprimný vzťah, po akademických štúdiách na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1945 – 1949), odbory slovenčina, filozofia a francúzština, začínal v regióne na základných stupňoch škôl a neskôr, od konca päťdesiatych rokov pôsobil na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, čím sa začal jeho materiálový a vývinový výskum slovenskej literatúry 20. storočia s dôrazom na pohyby v lyrike od tridsiatych rokov (Slovenská poézia protifašistického odboja 1938 – 1945, 1974). Do tohto vývinového úseku modernej slovenskej poézie sa postupne včlenila jeho pozornosť venovaná poézii autorov katolíckej moderny, slovenskému nadrealizmu (Slnovraty, 1974) a autorskej tvorbe Laca Novomeského v čase literárnokritického stretu nad Pašovanou ceruzkou v roku 1948, Pavla Horova a jeho blíženectva k nadrealizmu, čomu sa interpretačne venoval v roku 1980, Thea Herkela Florina (Milujem horúcim vetrom, 1973), Alexandra Packodyho (Plameň a brázdy, 1968), monograficky spracoval profil Antona Prídavka (1974) a neobišiel ani ďalších dobových autorov, medzi nimi Štefana A. Brezányho, Miloša Krna či Fraňa Kráľa.

Literárnohistorické peripetie okolo slovenského nadrealizmu doriešil vo svojom výskume antológiou Slnovraty, ktorá vyšla v roku 1974. Popri svojom editorskom zámere sústredil do antológie básnikov modernej poetologickej línie v slovenskej poézii v tridsiatych a štyridsiatych rokoch až po polemiku vôkol básnickej skupiny v roku 1947, uchovanej v literárnej histórii ako polemika o nadrealizme. Zdenko Kasáč vložil do publikácie svoje bádateľské rezultáty podporené kontextovými zisteniami, prácu s dokumentom a autorským umeleckým artefaktom, čo vyústila do literárnohistorických premís, ktorými nadrealisti nadväzovali na noetiku a poetiku surrealistov, pritom sa strategicky nevzdávali svojho básnického videnia a poetizáciu lyrického subjektu v priesečníku zložitých spoločenských skutočností a docenením javu „národnej osobitosti“.

Lyrika prvej polovice minulého storočia sa zbližuje s posunmi v poetike a estetike výrazu aj v prozaickej, predovšetkým v románovej tvorbe (Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor), čo si Zdenko Kasáč ujasňoval pri vymedzovaní žánrovej a estetickej špecifiky Mila Urbana.

Zdenko Kasáč spoluautorsky pracoval od sedemdesiatych rokov na viacerých projektoch dejín slovenskej literatúry, patril medzi spolupracovníkov pri tvorbe lexikografického výstupu Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry I. – II. (1997, 1998), s Ivanom Plintovičom pripravili literárnovedný spis Dva medailóny: Samo Chalupka, Andrej Sládkovič.

Skúsenosti vysokoškolského pedagóga zúročil v prácach Kultúrne dejiny Slovenska (1998), Slovenská literárna avantgarda (1996), Svetová literatúra 20. storočia (1998) a Povstalecká tradícia (2002).

Dejiny a hodnoty slovenskej kultúry šíril na poste lektora slovenského jazyka v Inštitúte slovanských štúdií na univerzite v Štrasburgu v prvej polovici osemdesiatych rokov. Univerzitným profesor sa stal pre odbor teória a dejiny slovenskej literatúry. Svoje materské pracovisko natrvalo opustil v roku 1990. Univerzita Mateja Bela si Zdenka Kasáča uctila v roku 2004 udelením titulu doctor honortis causa.

Literárnohistorický výskum Zdenka Kasáča sa rozvinul do viacerých línií modernej umeleckej spisby. Výsledky poznania pána profesora ostávajú medzi nami, čím sa Zdenko Kasáč nevzdiali z kultúrnej a literárnovednej praxe. Naďalej bude svojich nasledovníkov oslovovať jeho vedenie a poznanie ako výzvy na prehlbovanie kontextového štúdia noriem a osobitostí v dejinách literatúry a kultúry v ich slovenskom aj svetovom prepojení.

prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc. – orientuje svá bádání na problematiku slovenské poezie a prózy 19.–21. století, přičemž z metodologického hlediska ji kromě literárněhistorického přístupu není cizí ani aspekt literárněteoretický a kritický.

Kontakt: viera.zemberova@ff.unipo.sk


Mohlo by vás z této kategorie také zajímat

1 | 2022
  1. Glosa k Antonínu Pikhartovi (Ivo Pospíšil)
  2. Poslední z Bermudského trojúhelníku (František Všetička)
2 | 2013
  1. Spi klidně, Františku (Ivo Pospíšil)
1 | 2011
  1. Útěk z domova Tolstoj a Makovicý (Danuše Kšicová)
2 | 2010
  1. Dvě knihy vzpomínek