NACUKAWA, Sósuke: Mačka, ktorá zachránila knihy. Preložili František Paulovič, Veronika Šokyová. Bratislava: IKAR, 2022 s. ISBN 978-80-551-8665-8.

Ryšavá „čarodejná“ mačka nemá meno, je krásna a mrštná, navyše hovorí rečou ľudí, ale nevidí ju hocikto, len ten, komu mačka dôveruje. Antikvariát Nacuki, v ktorom sa udomácnila, stojí na okraji obyčajného japonského neveľkého mesta. V ňom sa nečakane aj neželane objavila ryšavá mačka po smrti Rintaróovho starého otca Nacukiho, majiteľa antikvariátu so vzácnymi knihami z celého sveta. Čo ryšavá mačka povie, to aj uskutoční a na čo nahovorí postavy stredoškolákov (chlapec Rintaró a predsedníčka triedy Sajo), to sa stane ich spoločnou skúsenosťou a problémom štyroch tajomných príbehov o osude kníh a o premene krutých ľudí, keď sa stretnú za hranicami všedných (ľudských) dní.

Ryšavá mačka s nádherným chvostom jedného dňa po pohrebe pôvodného majiteľa antikvariátu vyhľadá mlčanlivého a hanblivého samotára Rintaróa a jeho prostorekú spolužiačku Sajo. Len on a ona vidia a počujú ryšavú mačku v tmavom antikvariáte, len on a ona dokážu s ňou nielen hovoriť, ale na jej popud sa vypraviť tam, kde možno knihám pomôcť pred ich záhubou.

Ryšavá mačka s nádherným chvostom a prekrásnymi očami ich oboch vtedy, keď sa Rintaró stane jediným dedičom antikvariátu a chce ho predať, zoznámi so svetom, v ktorom vládne záhadnými bytosťami manipulované ľudské zlo a ktorého obeťou sa stali knihy – tie vzácne, aj tie ostatné.

Autor rámcuje príbeh krásnej mačky a dvoch náturou odlišných študentov strednej školy žánrovou obyčajou „veľkého“ výpravného románu. Prológ čitateľovi naznačí, Ako sa všetko začalo, po prológu nasleduje prvý labyrint Väzniteľ kníh, druhý labyrint sa venuje Strihačovi kníh, tretí labyrint sa sústredí na Obchodníka s knihami, aby výpravy do temného sveta a mocných síl, ktoré ho ovládajú tým, že nachystali krutý osudov knihám za hranicami prirodzenej až všednej spoločenskej reality, aby pohyb po labyrintoch zla, neúcty, ničenia a manipulácie pre manipuláciu ukončil piaty labyrint a po ňom nasleduje epilóg Ako sa to všetko skončilo.

Ako sa to všetko začalo?, nuž takto: „Ako prvé treba zdôrazniť, že starý otec zomrel. Od samého začiatku pôjde o poriadne divoký príbeh, ale s týmto faktom sa už nič nedá robiť, akokoľvek by sme sa o to usilovali“ (s. 5). A ako sa to ukončí? Nuž tak, aby sa do antikvariátu Nacuki vrátilo to, čo v ňom žilo so starým otcom, teda takto: „Problémy sa nakopili a Rintaró zatiaľ nedokázal vyriešiť ani jeden z nich. Teraz mu však stačilo ísť cestou, ktorú si sám zvolil. […]. V príjemnej vôni čaju si Rintaró otvoril knihu. V jemnom vetre sa nad dverami ozvalo pokojné zacinkanie zvončeka“ (s. 220).

Medzi prológom a epilógom, medzi začiatkom a ukončením toho, keď či ako sa obyčajné aj magické, ľudské aj čarodejné, ústretové aj nežičlivé udialo, v antikvariáte sa sústredilo na vyrozprávanie toho, ako, čo i prečo sa uskutočnilo nemálo očakávaných aj prekvapujúcich udalostí. O tie očakávané sa postaral život, aký si ctia ľudia na zemi, v jej vzdialených kútoch, s odlišným jazykom a rečou, správaním sa aj zvykmi a kultúrami. Všetci a všetko sa v ľudskom svete pre autora prózy Mačka, ktorá zachránila knihy, spája s reálnym životom naplneným stratami aj radosťou, predovšetkým so svetom kníh a ich autorov z odlišných čias, žánrov, jazykov, ktorými sú ich knihy napísané. Preto i nato jestvujú po celom svete antikvariáty, aby pričinením sa príbehov z kníh prinášali do reálneho ľudského života obdiv a úctu k slovu, autorovi a k čitateľovi. Kým sa tak stane, udalostí sa ujme Čas, a to bude vtedy, keď sa vo svojom plynutí (akoby) zastaví a oživí udalosti mimo zvyklostí, skúseností a návykov všedného ľudského poznania. Tajomné zlo sa vŕši na knihách, aby vyskúšalo, či jestvuje rešpekt ľudí pred talentom. No ak skutočne jestvuje, vtedy tajomné zlo premôže obdiv jednotlivca k výnimočnému poslaniu múdrej knihy v živote ľudí. Tajomné zlo má svoju moc nad jednotlivcom ukrytú v labyrinte sveta kníh, nech sú kdekoľvek a v ktoromkoľvek čase na zemi a vo svete kníh.

Spisovatelia a čitatelia sa odlišujú krajinou a kontinentom kde žijú, rečou, rodinnou tradíciou, kultúrou, z ktorej vyrástli ich predstavy o sebe a svete, odlišujú sa vekom, rasou, nazeraním na svet a hodnotami, ktoré rešpektujú. To iba hodnoty v ľudskom svete bez kníh zostávajú oslabené, vtedy sa nájdu nežičlivé tajomné sily a ničia rozličnými úskokmi ich svet do toho okamihu, kým sa nenájde cesta do labyrintu kníh. Pričinením sa ryšavej mačky (kde sa vzala – tu sa vzala), jej pohybom medzi realitou a magickou fikciou, sa ľudia môžu navzájom vzďaľovať v čase svojej žitej skutočnosti a jeho konečnosťou, no čas a všetko, čo ľudí na svete prirodzene vzďaľuje, to ryšavá, krásna a tajomná mačka preklenie. Labyrinty trápili knihy, trápili chlapca z antikvariátu do tej chvíle, kým jeho láska ku knihám nezdolala zlo, aby sa znova raz pred zlom ochránili knihy a ich vyrozprávané príbehy.

Prečo mačka, prečo knihy, prečo zlo na nich páchané, prečo ….? Najskôr preto, lebo knihy vzdorujú plynúcemu času, sú svojou podstatou vzniku dielom talentovaného jednotlivca, ktorý slovu uveril, dôveruje mu a vie ho spojiť s tým, čo a kto utvára, upevňuje slovom ľudské spoločenstvo. Možno mačka preto, lebo ju človek neprispôsobí svojmu obrazu, možno čarodejná rozprávka, možno magický rituál, možno neskutočno. Najskôr ide o to, čo knihy uchovajú, čím sa bránia, čo rozdávajú svetu dospelých a mladých ľudí ako nahliadnutie z minulosti či prítomnosti do ich budúcnosti a do toho, čím svoj život a profesiu dokážu odovzdať na blaho vedenia, poznania, zážitkovosti a cítenia práve tým, ktorí sú v ich blízkosti a vďaka knihám majú odvahu vrátiť dobro do všedného dňa. Keď to, čo stratíš, raz nájdeš, keď zachrániš pred skazou niečo či kohosi, odmenia sa ti za nezištnú pomoc a ochranu úctou a dôverou. Mačka, ktorá zachránila knihy je medzi nami a vyčkáva na situáciu, aby nasmerovala dobro k dobru, múdrosť k múdrosti, človeka k človeku. To krásna ryšavá mačka si medzi nami vyberá, kto z nás je hoden jej pomoci.

Viera Žemberová

Kontakt: viazember@gmail.com