Radoslav Rusňák, Dávid Dziak, Patrícia Dziaková: (Ne)samozrejmé kapitoly z literatúry pre deti a mládež. Prešov: Prešovská univerzita, 2025. ISBN 98-80-555-3403-9.

Umelecká literatúra venovaná poznávaniu a estetickému cibreniu detského a mladého čitateľa žije dobré časy: autorské, recepčné aj výskumné. Pozornosť odbornej verejnosti sa po viacero rokov užitočne aj úspešne sústreďuje na výskum tejto špecifickej časti autorskej práce so slovom a príbehom, ale venuje sa aj poznávaniu a porozumeniu javu, ako sa precizujú záujmy jej (skúsenosťou so slovom utvárajúcich sa) čitateľov.

(Ne)samozrejmé kapitoly z literatúry pre deti a mládež dotvárajú odborné a spravidla aj iniciačné tituly zo študijných a výskumných materiálov sústredených na tvorbu a príjemcu, na hodnoty a metodiky, teda na tie parciálne pomôcky (slovníky) aj syntézy (dejiny) spracované ako seriózne zábery do vývinu druhovo a žánrovo rozvetvenej umeleckej aktivity pre mladého čitateľa. A to takým spôsobom, aby „problémy“ zahrnuté do výskumu premyslene prekračovali známe a vo vzdelávacej praxi účinne aplikované spoznávanie. Zároveň majú nájsť svoje zužitkovanie na emotívne, výchovné a estetické cibrenie toho, na čo aktuálny (recepčný a percepčný) výskum nadväzuje ako na osvedčené sondy. Tie sú sústredené na vedenie, porozumenie a videnie, na aplikovanie a rozvíjanie toho, čo sprítomňuje v tomto miléniu v čitateľských aktivitách žánrovo otvorená žičlivá autorská tvorba. Tam, kde sa osobnosť príjemcu umeleckej tvorby pre formujúceho sa mladého čitateľa autorsky „spontánne“ vyvíja však znamená aj to, že sa tomuto pohybu prirodzene prispôsobuje aj jej príjemca. Formy printovej či inak mediálne dotváranej autorskej umeleckej a výskumnej tvorby pre mladého príjemcu zároveň naznačujú, že výskum sa sústreďuje na koncept spoločensky relevantného a zaujímavého vyhľadávania autorských, genologických a tematických, predovšetkým však akútnych problémových javov – káuz – v prirodzenom zázemí literárnovedného a sociologického výskumu, a to tak, aby sa autorský kolektív popasoval s výberom aktivít, ktoré neobídu – aj mimo ich umeleckého sprítomnenia – mladých (ne)čitateľov. Tí spomedzi nich, ktorí sa premyslene zaujímajú o čítanie, reagujú v recepcii na text ako na tematizovaný jav či problém v spoločenskej a vo vzdelávacej „praxi“ tam, kde s ním prirodzene súvisí, kde sa podmieňujú a napokon účinne formujú vo svojej súčinnosti. Do okruhu, ktorý autori publikácie označili za kauzu, vybrali a včlenili tie neprehliadnuteľné reálie žitej prítomnosti, ktorými tvorba a jej príjemca v mladom veku prichádzajú do prirodzeného kontaktu a rovnakým spôsobom aj svojím naturelom naň reagujú a prirodzene si zvolili tieto problémové zábery: Médiá a marketing (verzus detská kultúra), Rasová odlišnosť (verzus dieťa), Odlišnosť (verzus dieťa), Gýč (verzus intencionálna literatúra pre deti), Walt Disney (verzus dieťa), Literatúra (verzus detský čitateľ) a napokon záverečný problém zahrnutý do časti Koronavírus (verzus umelecká kvalita textu pre deti).

Publikácia (Ne)samozrejmé kapitoly z literatúry pre deti a mládež prináša svojím výberom spoločenských javov a verbálnym tematizovaním toho, čo v prítomnosti považuje výskum za spoločensky a kultúrne neprehliadnuteľný generačný prístup a vyhľadávaný spôsob mladých (ne)čitateľov pri zvolených, opakujúcich sa spôsoboch vyrovnávania sa so sociálnou realitou, čo sa prenáša v autorskej tvorbe do druhovo, žánrovo, tematicky, poznávacou, estetickou aj výchovnou funkciou do ponuky odbornej publikácie na prepojenie aktuálnych časových a strategických osobitostí v čítaní pre mladých záujemcov o literárne príbehy. Ako prvá sa ponúka tá, ktorá súvisí s výberom autorov, ktorí vedome a profesijne zvolenou stratégiou svojho umeleckého textu rešpektujú odbornú aj spoločenskú funkciu odborného textu a sú si vedomí toho, že preklenuli konvenciu a funkciu dostupných „učebníc“ ako zdroja súhrnných, výberových, dočasných (atď.) súborov vedomostí zapojených do štúdia profilového vzdelávacieho a pedagogického súboru nimi nanovo aktualizovaných poznatkov a možných recepčných podnetov. Vo svojej podstate ide svojím záberom o výzvu pre zúčastnených na vzdelávacom procese, o účinné a intenzívne vyhľadávané pomôcky na obnovenie, doplnenie, rozšírenie, aktualizovanie poznatkov a vedomostí, alebo sa vzájomná pozornosť sústredí iba na inováciu toho, čo zainteresovaní považujú za nové, (naj)novšie výsledky alebo za účinné poznatky o odbore, zapájané do procesov s malými čitateľmi, ktoré sa už osvedčili.

Autori publikácie (Ne)samozrejmé kapitoly z literatúry pre deti a mládež si tak počínajú zvolenou koncepciou publikácie, v ktorej sa známe prelína s (naj)novšími a (naj)aktuálnejšími poznatkami, metodikami, sémantickými podnetmi, a teda sa aj rozhodli – alúziou na význam a účinnosť zakomponovaného pojmu kauza – prekročiť vžitú konvenciu žánru odbornej publikácie tak, aby oddelili známe a nové od spravidla ňou sledovaných, formulovaných a vyhodnocovaných reálií o (detskom) umeleckom texte, o jeho tvorcovi a predovšetkým o príjemcovi.

Termín kauza je zakomponovaný ako poznávacia a estetická výzva a oslovenie čitateľa v kapitolách venovaných médiám a marketingu, rasovej odlišnosti, umeleckému gýču a estetike pri organizovaní tematiky a druhovej aj žánrovej štruktúry umeleckého textu, s čím súvisí zvýrazňovaný „profil“ literárneho hrdina. Autori publikácie od počiatku naznačujú, že prinášajú presvedčivé a účinné spojenie poznávacích ponúk: ide o doplnený výber do odbornej terminológie a jej aplikačný záber do spoločenských, sociologických a širšie koncipovaných sociálnych reálií umeleckého textu pre mladého čitateľa. Týmto záberom odkazujú na prítomnosť odborne určeného adepta učiteľstva alebo ďalším užívateľom odbornej publikácie ako návod a podnet na precízne prijímanie tematizovaného problému v texte, čo znamená, že sa musí k textu pristupovať vedome aj s konceptom zámeru, so spoločensky dostupným informačným zázemím k mladému čitateľovi, pre ktorého text svoju stratégiou (poznám – naučím – aplikujem) tendenčne vznikol. Vo svojej podstate ide o obojstranne zamýšľanú aj ponúkanú profesijnú a poznatkovú výzvu na seriózne štúdium a na vzdelávanie prostredníctvom tejto špecifickej línie literárnovedného výskumu v neliterárnej praxi.

Napokon to autori v záverečnej časti publikácie naznačujú – zvolili koncepčne taký postup, ktorý budúcemu užívateľovi ponúka nový, podnetný, premyslene a nekonvenčne iniciovaný i prijímaný záber do tematizovanej problematiky ako „pozvanie“ na spoločné stretnutie sa v nových a žitých „okolnostiach“ aj v spoločenskom prijímaní reality aktualizovanej v umeleckej výpovedi z takých akútnych „faktov“ a aktuálnych poznatkov, ktoré navodzujú stretanie sa spoločenskovedného výskumu a sociálnych reflexií vyhľadávaných literárnou vedou, sociálnymi vedami a širším spektrom humanitných vied, teda prelínajúcou sa takou reflexiou reality, ktorou umelecký text, „práca s ním“ vo vyučovacom a vzdelávacom procese z akýchkoľvek podnetov plynule prekračuje, a ako naznačuje výskum, svojím účinkom neodmieta aktuálnu pedagogickú konvenciu.

Rozloženie rukopisu do ôsmich kapitol (kauza) sa výberom problému a záberom jeho odborného reflektovania pohybuje od mozaiky spoločenského podložia témy po špecifikum náučného „života“ jeho príjemcu, no myslí sa aj na zapájania umeleckého textu z inojazyčnej oblasti do osobitostí prítomného (domáceho) poznávacieho procesu. Pritom po celý čas a vo všetkých kapitolách sa vedľa seba paralelne pohybujú autormi publikácie zvýraznené oblasti zo spektra výskumu spoločenských vied a ich aplikačných kontaktov do výskumu predovšetkým literárnej vedy. Zdatný užívateľ publikácie docení túto kompozičnú a strategickú líniu, ktorá smeruje k syntéze vedomostí, k aplikácii naznačených a možných inovujúcich postupov pri interpretačnej práci s textom a tým aj k poznávaciemu rešpektu voči objektu výskumu, ktorým je dieťa (príjemca, objekt vzdelávania, čitateľ) v zavedených vekových kategóriách, ktoré sú akceptované v príslušných spoločenských vedách.

Autori publikácie (Ne)samozrejmé kapitoly z literatúry pre deti a mládež ponúkajú užívateľovi účinný študijný a poznávací „nástroj“, ktorý v budúcnosti pomkne dopredu profil ďalších publikácií na taký post poznania, vedenia, funkcie aj poučenej aplikácie (problému), aby bol nasmerovaný svojím zmyslom a využitím do syntézy poznatkov vložených do nového aj netradičného výskumu spoločenských vied v (pre)technizovanej či v aplikačne chápanej a uskutočňovanej žitej realite aj v jej jedinečnostiach.

Viera Žemberová