Andrej Zahorák

The paper deals with precedent phenomena - linguistic-cultural codes characterized by strong ethno-cultural connotations in a particular linguocultural community. At the theoretical level, we draw on and, at the same time, develop the works of domestic and foreign experts engaged in researching the aspect of precedentness (Artemieva, Bykova, Krasnykh, Sipko). Subsequently, we demonstrate the interpretive, reception and translation specifics of national precedent phenomena on selected examples from a novel by Michal Hvorecký entitled Trol (2017) and its translation into German Troll (2018). The primary focus is on the precedent phenomena of the so-called third linguocultural space, which occur in the text in an updated, hyperbolic form.

Key Words

precedent phenomena, linguocultural space, translation, literary text

Úvod

Významní domáci a zahraniční translatológovia (VILIKOVSKÝ, 1984; VERMEER, 1992; NEWMARK, 1995; GROMOVÁ – MÜGLOVÁ, 2005; GROMOVÁ, 2006; RAKŠÁNYIOVÁ, 2005, HRDINOVÁ, 2017, KOŽELOVÁ, 2022 a ďalší) už niekoľko desaťročí upriamujú pozornosť na výskum medzikultúrneho faktoru v preklade, čo jednak svedčí o nadčasovosti problematiky kultúrnych fenoménov v prekladovej komunikácii, ako aj o opodstatnenosti realizácie výskumov kultúrnych špecifík v rámci rôznych typov textov, komunikačných situácií či jazykových a kultúrnych priestorov. Takto orientované výskumy totiž prehlbujú doterajšie poznatky o špecifikách transferu kultúrne determinovaných jednotiek a v niektorých prípadoch dokonca otvárajú nové horizonty v interdisciplinárnych súvislostiach, v našom prípade v prepojení translatológie s teóriou precedentnosti.

Teoretické východiská precedentnosti

Keďže vychádzame z chápania prekladu zo semioticko-komunikačného hľadiska, na základe ktorého ponímame preklad ako akt medziliterárnej, ale predovšetkým medzikultúrnej komunikácie, v každej prekladovej komunikácii je vo väčšej či menšej miere reflektovaný pojem kultúry, interkulturality, kultúrnych špecifík či kultúrnych hodnôt. V prekladovom a interpretačnom procese je nevyhnutné uvedomiť si, že každý text je zasadený do istého jazykového a kultúrneho priestoru a vykazuje väčšiu či menšiu mieru kultúrnej reprezentácie. Môže byť vyjadrená explicitne – prostredníctvom konkrétnych kultúrnych špecifík, napríklad reálií pomenúvajúcich predmety dennej potreby, jedlo, obydlie, inštitúcie, zvyky či tradície vzťahujúce sa ku konkrétnej kultúre, ale aj implicitne – za pomoci jazykovo-kultúrnych kódov, tzv. precedentných fenoménov, charakteristických pre konkrétne lingvokultúrne spoločenstvo. Naše doterajšie výskumy potvrdzujú (ZAHORÁK, 2019, 2022), že práve vďaka precedentným fenoménom vzniká v textoch nový interpretačný rozmer, keďže ich asociačný potenciál a konotácie sú častokrát zrozumiteľné iba vo východiskovom lingvokultúrnom priestore a ich transfer a recepcia do odlišného jazykového a lingvokultúrneho priestoru predstavujú pre prekladateľa skutočnú výzvu.

Podľa S. Ter-Minasovej (2000, s. 40) sú jazyk, myslenie a kultúra tak úzko prepojené, že tvoria jeden celok pozostávajúci z troch zložiek, z ktorých žiadna nemôže fungovať bez ostatných dvoch. Každý človek disponuje istým individuálnym súborom vedomostí, avšak existuje aj súbor vedomostí a predstáv, ktorými disponujú všetci členovia konkrétnej spoločnosti, resp. lingvokultúrneho spoločenstva. Takýto súbor poznatkov sa nazýva kognitívna báza. Problematika precedentnosti (precedentných fenoménov), na ktorú sa zameriavame, nadväzuje na výskumy viacerých vedných disciplín – etnopsycholingvistiky, kognitívnej lingvistiky či lingvokulturológie, ktorých spoločným menovateľom je výskum jazyka v prepojení s (etno)kultúrou.

L. I. Grišajeva (2004, s. 40) poníma precedentné fenomény ako kultúrne väzby, pričom miera jednoznačnosti ich recepcie a interpretácie komunikantmi môže byť spoľahlivým znakom ich príslušnosti k určitej kultúre, subkultúre, ako aj k určitému regiónu či oblasti. Jednu z najvýstižnejších definícií precedentných fenoménov podáva V. Krasnychová (2003), ktorá ich poníma ako udalosti, javy, predmety, mená či výroky, ktoré sú: dobré známe všetkým predstaviteľom istého národno-lingvokultúrneho spoločenstva (majú nadosobný charakter); sú aktuálne z kognitívneho hľadiska; v diskurze dochádza k ich neustálemu obnovovaniu (sú aktualizované, objavujú sa v hyperbolizovanej podobe).

Precedentné fenomény možno klasifikovať podľa viacerých kritérií, k základným možno zaradiť sféru pôsobenia, zdroj precedentnosti a verbálnosť. Vzhľadom na relevanciu nášho výskumu priblížime prvé dve klasifikácie, keďže v umeleckom texte identifikujeme a klasifikujeme precedentné jednotky podľa prvých dvoch kritérií.

V rámci sféry pôsobenia rozlišujeme sociálne, univerzálne a národne precedentné fenomény (KRASNYCH, 2003, ARTEMIEVA, 2016). Sociálne precedentné fenomény sú známe každému predstaviteľovi konkrétneho sociálneho spoločenstva (generačného, konfesionálneho, profesijného atď.) a sú súčasťou kolektívneho kognitívneho priestoru. Tento typ precedentných fenoménov nemusí byť nevyhnutne závislý od národnej kultúry. Môže ísť napríklad o javy, ktoré majú spoločné moslimovia (konfesionálne spoločenstvo) alebo lekári (profesijné spoločenstvo). Univerzálne precedentné fenomény sú súčasťou univerzálneho kognitívneho priestoru a teoreticky by ich mal poznať každý človek. Národné precedentné fenomény, na ktoré upriamujeme pozornosť v našom príspevku, sú súčasťou národného kognitívneho priestoru a sú dobre známe každému členovi istého lingvokultúrneho spoločenstva. Práve pri národných precedentných fenoménoch, ktoré sa v umeleckých textoch vyznačujú mnohými špecifikami na úrovni recepcie i interpretácie, je nevyhnutné zvážiť ich asociačný potenciál a v tomto kontexte sa zamýšľať nad čo najoptimálnejšou voľbou prekladateľského postupu či stratégie.

Podľa zdroja precedentnosti (KRASNYCH, 2003) sa vo všeobecnosti rozlišujú precedentné texty, precedentné výpovede, precedentné situácie a precedentné mená. Precedentný text je „ukončený produkt rečovo-kognitívnej činnosti, polopredikatívna jednotka, zložitý znak, zmysel ktorého sa nerovná súčtu významov jeho komponentov a ktorý je dobre známy takmer každému členovi istého lingvokultúrneho spoločenstva (GUDKOV, KRASNYCH, ZACHARENKO, 1997, s. 107). Precedentné texty môžu mať podobu diel umeleckej literatúry (Rómeo a Júlia, Anna Karenina, Harry Potter), môže ísť o texty piesní, politické, publicistické texty, tzv. čítankové texty charakteristické pre konkrétne lingvokultúrne spoločenstvo či text Biblie (ZAHORÁK, 2019). P. Donec (2017) v súlade s J. Karaulovom uvádza, že znakom precedentných textov môže byť aj ich „reinterpretácia“ do neverbálnej umeleckej formy, napríklad do dramatických inscenácií, opery, baletu, malieb atď. Precedentná výpoveď predstavuje „zložitý znak, ktorého celkový význam sa nerovná súčtu významov jeho jednotlivých komponentov (Krasnych, Gudkov, Zacharenko, Bagajeva, 1997, s. 168). K precedentným výpovediam možno zaradiť citáty z rôznych typov textov, výroky známych osobností z oblasti politiky, kultúry, vedy, histórie a podobne. Precedentná situácia je vzorová situácia, ktorá sa spája s konotáciami, ktorých diferenčné príznaky patria do kognitívnej bázy predstaviteľov konkrétneho lingvokultúrneho spoločenstva. Môže odkazovať na významné historické, kultúrne či spoločenské udalosti. Precedentné meno je individuálne meno asociované so známym textom (väčšinou tiež precedentným) alebo známou situáciou (taktiež precedentnou). Môže ísť o vlastné mená z beletrie, mená osobností z oblasti histórie, politiky, kultúrneho či spoločenského života. Precedentné mená môžu mať podobu mien s reálnym denotátom, avšak v umeleckých textoch sa stretávame aj s precedentnými menami, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti autora a možno ich vnímať ako neologizmy s etnokultúrnym asociačným potenciálom.

Aktualizácia precedentných mien sa môže uskutočňovať prostredníctvom viacerých kritérií – charakteristiky na základe zovňajšku; charakteristiky povahových čŕt a vlastností; prostredníctvom precedentnej situácie (KRASNYCH, 2003).

Je potrebné uvedomiť si, že všetky typy precedentných fenoménov sú v interpendentnom vzťahu. Precedentné meno môže odkazovať na precedentný text (a naopak), aktualizácia konkrétneho precedentného fenoménu môžu mať za následok aktualizáciu ďalších precedentných jednotiek (KRASNYCH GUDKOV, ZAKHARENKO, BAGAJEVA, 1997; BYKOVA, 2009). V rámci interpretačného a prekladového procesu precedentných fenoménov je nevyhnutné poznať etnosociálnu východiskovú situáciu precedentnej jednotky, inými slovami – vedieť, do akého kontextu (historický, súčasný, spoločenský, politický a pod.) je precedentný fenomén zasadený, na aké udalosti, situácie, mená či osobnosti odkazuje. Nemenej významné je uvedomenie si stupňa aktualizácie a funkcie (hodnotiaca, estetická, kódovacia, funkcia jazykovej hry a pod.) precedentného fenoménu v texte. Ak sa v ňom vyskytujú precedentné fenomény tzv. tretieho lingvokultúrneho priestoru, teda jednotky, ktoré nie sú primárne späté s východiskovým (v našom prípade slovenským) ani cieľovým (nemeckým) lingvokultúrnym priestorom, situácia je o poznanie náročnejšia. Práve na tieto typy národných precedentných jednotiek upriamime pozornosť v nasledujúcej časti štúdie.

Národné precedentné fenomény tzv. tretieho lingvokultúrneho priestoru v románe Trol a jeho preklade do nemeckého jazyka

Materiálovú bázu nášho výskumu orientovaného na národné precedentné fenomény tzv. tretieho lingvokultúrneho priestoru tvorí román Trol (2017) súčasného slovenského autora Michala Hvoreckého a jeho preklad do nemeckého jazyka Troll (2018), o ktorý sa zaslúžil skúsený prekladateľ Mirko Kraetsch.

Autor spracováva v románe mimoriadne aktuálnu tému – šírenie dezinformácií a nenávisti prostredníctvom internetu. Dej je zasedený na pomedzí fantastiky a reality, odohráva sa v čase po hybridnej vojne, keď je „trolovanie“ (šírenie konšpirácií a propagandy) platenou prácou. V texte zaznamenávame viaceré precedentné jednotky späté s ruským lingvokultúrnym priestorom, ktoré autor využíva v hyperbolizovanej podobe s cieľom kritiky rusofilstva a (anti)hodnôt súčasnej ruskej spoločnosti. Uvedieme príklady precedentných mien a precedentných textov, pričom sa zameriame na recepčné a interpretačné osobitosti a analýzu využitých prekladateľských postupov a stratégií.

Originál: Doma sme si ho vygúglili. Valysov sme našli tucty, ale jeden vynikal. Mohli sme si vybrať z rôznych verzií príbehu. Za pomerne krátky život stihol veľa. Na webe sa o ňom šírili dohady. Ako mladík sa vraj zaujímal o okultizmus a fašizmus, istý čas sa dokonca nechával oslovovať vodca. Fascinovali ho sprisahania. Dugin novej éry. (Trol, 2017, s. 79)

Preklad: Zu Hause googelten wir ihn. Leute mit dem Namen Valys gab es Dutzende, aber einer stach heraus. Wir konnten uns aus den verschiedenen Versionen seiner Geschichte eine aussuchen. In seinem relativ kurzen Leben hatte er schon viel zuwege gebracht. Im Netz waren Spekulationen über ihn im Umlauf. Als junger Mann hatte er sich angeblich für Okkultismus und Faschismus interessiert, eine Zeit lang ließ er sich sogar als Führer titulieren. Offensichtlich faszinierten ihn Verschwörungen. Ein neuzeitlicher Alexander Dugin. (Troll, 2018, s. 97)

V analyzovanom románe velí trolom muž s menom Valys, ktorého autor prirovnáva k Duginovi novej éry, nem. Ein neuzeitlicher Alexander Dugin (v doslovnom preklade novodobý Alexander Dugin). Alexander Dugin je ruský ideológ, pričom v súčasnom ruskom lingvokultúrnom priestore je jeho meno všeobecne známe, verejne sa podieľa na šírení myšlienok ruského nacionalizmu, militarizmu a antiamerikanizmu. V nemeckom (a v podstate i slovenskom) lingvokultúrnom priestore ho však nemožno považovať za univerzálne. Pri precedentných menách s reálnym denotátom, ktoré sa vyznačujú rovinou precedentnosti v treťom lingvokultúrnom priestore, je vhodné využiť vnútrotextovú explikáciu, napríklad za pomoci uvedenia mena, priezviska, či priblíženia statusu danej osoby. Analogickú prekladateľskú stratégiu využil v nemeckom transláte aj prekladateľ, pričom konštatujeme, že je funkčná a vedie k uľahčeniu recepčného procesu národne determinovaného precedentného mena v cieľovom lingvokultúrnom priestore.

Originál: Ešte bizarnejšia ako Filozof nám pripadala Rozbihuba. Postavou z Gogoľovho Revízora sme s Johanou označovali päťdesiatsedemročnú fanatičku. (Trol, 2017, s. 102)

Preklad: Noch bizarrer als unser Philosoph war Derschimorda. Den Namen eines der Polizisten aus Gogols Der Revisor gaben Johanna und ich einer siebenundfünfzigjährigen Fanatikerin. (Troll, 2018, s. 129)

V úryvku zaznamenávame precedentné meno, resp. odvolávku na precedentný text N. V. Gogoľa Revízor.

V továrni na trolovanie pracuje na prvý pohľad nenápadná, avšak o to fanatickejšia pracovníčka – Rozbihuba. Precedentné meno národného charakteru je jednoznačne a zároveň explicitne asociované s postavou z divadelnej hry Revízor. V nemeckom transláte je využitý oficiálny, resp. zaužívaný preklad mena Derschimorda (rus. Deržimorda), pričom dochádza k funkčnej vnútrotextovej explikácii – prekladateľ dopĺňa, že ide o meno jedného z policajtov z Gogoľovho Revízora (nem. den namen eines der Polizisten aus Gogols Der Revisor).

Aktualizačný motív precedentného mena ako nositeľa konkrétnych vlastností je založený na pomenovaní fanatičky, ktorá sa počas trolovania vyhráža, že Rómom „rozbije huby“ (ZAHORÁK, 2022). V slovenčine plní analyzovaný precedentný fenomén aj funkciu jazykovej hry, ktorá sa v nemeckom preklade stráca. V originálnom texte Rozbihuba všetkým „rozbije huby“, (Trol, 2017, s. 103) v nemeckom preklade dá „všetkým po papuli“ – „allen die Fresse zu polieren“ (Troll, 2018, s. 130). Treba si však uvedomiť, že uvedená strata vznikla v dôsledku využitia zaužívanej podoby mena Derschimorda v nemeckom lingvokultúrnom priestore, čo možno považovať za optimálnu prekladateľskú stratégiu.

Originál: Naučila ma naspamäť viaceré básne, dodnes som si zapamätal Lermontovovu:

Nuž, maj sa, zadubené Rusko, / kde biednym vládne pán a strach, / kde vládne modrý panák s puškou, / kde ľud je večne v okovách. / Možno ma cárov zbaví Kaukaz. [...] (Trol, s. 40);

Preklad: Sie brachte mir mehrere Gedichte bei, darunter eins von Lermontow:

Leb wohl, du ungewaschen Rußland,

du Land der Sklaven, Land der Herrn,

ihr himmelblauen Uniformen,

auch du Volk, dienst du doch zu gern.

Vielleicht werd’ dort im Kaukasus [...] (Troll, s. 47-48)

V ukážke z románu Trol je zastúpený národný precedentný text tretieho lingvokultúrneho priestoru – ide o báseň M. J. Lermontova Прощай, немытая Россия. Predpokladá sa, že autor ju napísal v roku 1840 (v čase vyhnanstva na Kaukaz) alebo v roku 1841, keď dostal príkaz opustiť Petrohrad.

Autor v románe využíva jej oficiálny slovenský preklad publikovaný v diele Démon, ľudia a vášne, Kňažná Ligovská (1984). Nazdávame sa, že uvedený precedentný fenomén sa vyznačuje rovinou precedentnosti v pôvodnom, teda ruskom lingvokultúrnom priestore, avšak v texte originálu a prekladu sa primárny aspekt precedentnosti stráca (text nie je významný pre jednotlivca z kognitívneho ani emocionálneho hľadiska, v diskurze nedochádza k jeho obnovovaniu).

Originál:

Túžiš pomôcť Ríši? Nehoň si ho v skrýši!

a bráň, čo ti patrí: Ural, Moskvu, Tatry!

[...]

Od Sibíri cez Stalingrad po Užhorod

sa naša hruda ťahá ako ropovod.

Zastavíme genocídu Slovanov.

Neuspokojíme sa iba s obranou.

Lenin, Ermitáž, Kremeľ aj Soči

Presvedč sa na vlastné poje*né oči.

[...]

(Trol, s.19, 128-130)

Preklad:

Unser Kampf befreit das Reich. Hör auf zu wichsen, aber

gleich!

Steh bereit, hart wie Stahl, es geht um Tatra, Krim, Ural:

[...]

Von Sibirien weit nach Westen reicht die Erdölleitung

und genauso finden unsere Ideen Verbreitung.

Den Genozid an den Slawen müssen wir stoppen.

Schluss mit dem Gelaber, wir wollen uns kloppen.

Wir ham was zu bieten: Krasnojarsk, Kreml, Krim.

Schalt dein scheiß Hirn ein, guck doch einfach hin.

[..]

(Troll, s. 19, 163-165)

Súčasťou prozaického textu románu Trol je veršovaná rapová skladba, prostredníctvom ktorej autor kritizuje a zároveň paroduje konšpirátorov a konšpiračné teórie, ktoré sa primárne vzťahujú na ruský lingvokultúrny priestor. V texte zaznamenávame okrem subštandardnej lexiky (vulgarizmov, slangu) aj lexémy s bohatou etnokultúrnou výpovednou hodnotou. V nemeckom preklade je využitý čiastočný substitučný postup – slov. originál a bráň, čo ti patrí: Ural, Moskvu, Tatry!, nem. preklad: Steh bereit, hart wie Stahl, es geht um Tatra, Krim, Ural; slov. originál Lenin, Ermitáž, Kremeľ aj Soči, nem. preklad Wir ham was zu bieten: Krasnojarsk, Kreml, Krim, pričom prekladateľ optimálnym, ba až obdivuhodným spôsobom zachováva rým, rytmus textu (slov. originál Od Sibíri cez Stalingrad po Užhorod sa naša hruda ťahá ako ropovod, nem. preklad Von Sibirien weit nach Westen reicht die Erdölleitung und genauso finden unsere Ideen Verbreitung) vrátane výrazovej i významovej roviny originálu s asociačným potenciálom.

Záver

V príspevku sme sa zamerali na problematiku recepcie, interpretácie a transferu národne determinovaných precedentných fenoménov tzv. tretieho lingvokultúrneho priestoru v preklade umeleckého textu. Precedentné fenomény (precedentné texty, mená, situácie a výpovede) sú živé, neustále sa aktualizujúce jazykovo-kultúrne kódy jedinečné pre konkrétne lingvokultúrne spoločenstvo. Uvedomenie si miery ich osobitostí, etnosociálnej východiskovej situácie, aktualizácie či funkcie v konkrétnom texte sú nevyhnutným predpokladom ich optimálneho transferu. Nazdávame sa, že teória precedentnosti v tomto smere poskytuje optimálny aparát na uchopenie a analýzu predmetných kultúrnych špecifík. Materiálovou bázou bol román Michala Hvoreckého Trol a jeho preklad do nemeckého jazyka. Za pomoci komparatívnej analýzy sme demonštrovali vybrané národné precedentné fenomény, ktoré v modifikovanej podobe autor využíva na kritiku rusofilstva a hodnôt s ním spojených, propagandy či konšpiračných teórií. Zvolené prekladateľské postupy a stratégie dokazujú, že precedentné fenomény sa dokážu vyznačovať bohatým asociačným potenciálom aj v cieľovom (prekladovom) jazykovom a kultúrnom priestore, na druhej strane však treba akceptovať, že transfer precedentných jednotiek, ktoré disponujú rovinou precedentnosti iba v treťom lingvokultúrnom priestore, je mimoriadne náročný, komplexný proces a v niektorých prípadoch môže byť ich konotačný potenciál značne oslabený.

Literatúra

DONEC, P. N. Präzedenz-Phänomene als nominative Peripherie. In: CSABA FÖLDES (ed.) Interkulturelle Linguistik als Forschungsorientierung in der mitteleuropäischen Germanistik. Tübingen: Narr Francke Attempto Verlag. 2017, s. 53–62.

GROMOVÁ, E. – MÜGLOVÁ, D. Kultúra – interkulturalita – translácia. Nitra: UKF. 2005.

GROMOVÁ, E. Medzikultúrny faktor v preklade a jeho reflexia v translatologickom výskume. In: Letná škola prekladu 4. Medzikultúrny a medzipriestorový faktor v preklade. Bratislava: AnaPress. 2006, s. 47–56.

HANGHAI_FOREIGN_LANGUAGE_EDUCATION_PRESS

HRDINOVÁ, E. M. Kultura v procesu překladu. Olomouc: Univerzita Palackého. 2017.

KOŽELOVÁ, A. Prekladateľské kompetencie akultúrne referencie zantiky. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. 2022.

NEWMARK, P. A Textbook of Translation. Shanghai Foreign Language Education Press, 1995. [cit. 25.04.2023]. Dostupné na: https://www.academia.edu/30902708/A_TEXTBOOK_OF_TRANSLATION_W_MRtt_S

RAKŠÁNYIOVÁ, J. Preklad ako interkultúrna komunikácia. Bratislava: AnaPress. 2005.

SIPKO, J. Lingvokulturológia našej doby. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. 2017.

VERMEER, H. J. Is Translation a Linguistic or a Cultural Process? In: Studies in Translation/Estudos in Tradução, Ilha do Desterro. 1992, pp. 37–49.

VILIKOVSKÝ, J. Preklad ako tvorba. Bratislava: Slovenský spisovateľ. 1984.

ZAHORÁK, A. Intercultural Aspect in Translation and Reception of Precedent Phenomena. Berlin: Peter Lang. 2019.

ZAHORÁK, A. Precedentné fenomény ako nástroj v interpretácii prekladového umeleckého textu. Nitra: FF UKF v Nitre. 2022.

АРТЕМЬЕВА, П. С. Прецедентные феномены как выразительное средство: диалог культур в художественном тексте. Диссертация. Саратов: ФГБОУ ВО «Саратовский национальный исследовательский государственный университет имени Н. Г. Чернышевского», 2016.

БЫКОВА, Л. В. Немецкоязычная культура как сфера-источник прецедентных феноменов в современных российских печатных СМИ. АВТОРЕФЕРАТ диссертации на соискание ученой степени кандидата филологических наук. Екатеринбург, 2009.

ГРИШАЕВА, Л. И. Прецедентные феномены как культурные скрепы (к типологии прецедентных феноменов). In: Феномен прецедентности и преемственность культур. Воронеж: ВГУ. 2004, С. 15–46.

ГУДКОВ, Д. Б. – КРАСНЫХ, В. В. – ЗАХАРЕНКО, И. В. – БАГАЕВА, Д. В. Некоторые особенности функционирования прецедентных высказываний. In: Вестник Московского университета, 1997. Серия 9, c. 106–117.

КРАСНЫХ В. В. «Свой» среди «чужих»: миф или реальность? Москва: Гнозис. 2003. ТЕР-МИНАСОВА С. Г. Язык и межкультурная коммуникация. Москва: Слово. 2000.

Materiálová báza

HVORECKÝ, M. Trol. Bratislava: Marenčin PT. 2017.

HVORECKÝ, M. Troll. Stuttgart: Tropen Verlag. 2018.

Štúdia je výstupom projektu KEGA 038UKF-4/2022 Precedentnosť ako nástroj v testovaní a zdokonaľovaní interkultúrnej kompetencie študentov prekladateľstva.

Doc. PhDr. Andrej Zahorák, PhD. pôsobí ako prekladateľ a vysokoškolský pedagóg na Katedre translatológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V centre jeho vedeckého záujmu stojí interkultúrny aspekt v translácii umeleckých a audiovizuálnych textov.

Kontakt: azahorak@ukf.sk