Jana Ukušová

Abstrakt: The paper focuses on the analysis of specifics of subtitling Slovak audiovisual works into English. In the theoretical part, we define audiovisual translation and its types (Díaz-Cintas – Remael, 2021; Perez – Brezovská – Jánošíková, 2021; Paulínyová, 2017; Pošta, 2011), while the primary focus is put on the formal and linguistic parameters of subtitles. In the practical part, the comparative analysis of the documentary films Sloboda pod nákladom (Freedom Under Load, 2016) and Horský vodca (Mountain Guide, 2022), as well as the film Čiara (The Line, 2017) (drama/thriller) is conducted in order to assess the adequacy of the transfer specific features of the given film genres into English and potential challenges for audiovisual translators.

Key words: audiovisual translation, DVD, subtitling, Slovak, English.

Základné východiská audiovizuálneho prekladu

Prístupy teoretikov k pojmu audiovizuálny preklad sa v posledných desaťročiach vyvíjali a aj v súčasnosti sa môžeme stretnúť s rôznymi definíciami audiovizuálneho prekladu. Napríklad poprední zahraniční teoretici Díaz-Cintas – Remael (2021, s. 6 – 7) vnímajú audiovizuálny preklad ako strešný pojem pre širokú škálu prekladateľských postupov, ktoré sa líšia z hľadiska povahy lingvistického výstupu a uplatnených stratégií prekladu. V slovenskej translatológii sformulovala Paulínyová na základe slovenskej prekladateľskej tradície nasledujúcu definíciu audiovizuálneho prekladu: „preklad audiovizuálneho diela, založeného na obraze, zvuku a jazyku, pričom prekladateľský proces sa odvíja od všetkých spomínaných zložiek“ (Paulínyová, 2017, s. 20). Za dva základné typy audiovizuálneho prekladu sa spravidla považujú dabing a titulkovanie. Dabing vnímame podľa Paulínyovej (2017) ako spôsob prenosu jazykovej zložky audiovizuálneho diela z jedného jazyka do druhého jazyka, pri ktorom má text nahovorený hercami adekvátne a synchrónne sprostredkovať pôvodnú jazykovú komunikáciu (televízny dabingový preklad, filmový dabingový preklad, slepý dabingový preklad, preklad hovoreného komentára, preklad audiokomentára). Na druhej strane, na titulkovanie môžeme obdobne nahliadať ako na spôsob prenosu jazykovej zložky audiovizuálneho diela z jedného jazyka do druhého, keď sa ústny kód mení na písomný a zobrazuje sa synchrónne s pôvodnou jazykovou zložkou, najčastejšie v spodnej časti obrazovky.

Titulkovanie predstavuje jeden z hlavných typov audiovizuálneho prekladu. Díaz-Cintas – Remael (2021) uvádzajú, že v súčasnosti sú titulky prítomné v mnohých oblastiach digitálnej spoločnosti, pričom môžu mať rôzne podoby a plniť rôzne funkcie. Titulky navrhujú členiť podľa nasledujúcich šiestich kritérií:

a) jazykové hľadisko (intralingválne – titulky pre nepočujúcich/titulky pre učenie (sa) cudzieho jazyka/karaoke vs. interlingválne titulky – monolingválne/ bilingválne/multilingválne titulky),

b) čas dostupný na prípravu (predpripravené titulky vs. živé titulky – položivé titulky/titulky v reálnom čase),

c) spôsob zobrazenia (vyskakovacie/kumulatívne/rolovacie titulky),

d) technické parametre (otvorené titulky vs. skryté titulky),

e) metóda projekcie (mechanické a termálne/fotochemické/optické/laserové, elektronické/3D/zážitkové titulky – z angl. immersive subtitles),

f) distribučné médium (titulky pre kino/video, VHS/DVD, VCD, Blu-ray/televízne vysielanie, internetové titulky).

(Díaz-Cintas – Remael, 2021, s. 11 – 29).

Formálne a jazykové parametre titulkov

Pri formálnych parametroch titulkov hovoríme spravidla o dvoch základných kritériách, a to priestorové a časové obmedzenie. Ako uvádzajú Perez – Brezovská – Jánošíková (2021, s. 55), keďže na Slovensku zatiaľ neexistujú univerzálne prijaté a verejne dostupné titulkovacie štandardy pre tvorbu titulkov, v praxi často dochádza k preberaniu a uplatňovaniu odporúčaní práve z Českej republiky.

Pokiaľ ide o priestorové obmedzenie, kľúčovým parametrom je odporúčaný počet znakov na titulok, ktorý sa líši v závislosti od použitého média (televízne vysielanie, kinodistribúcia, DVD nosič atď.). Podľa Poštu (2011) sa v prípade televízneho vysielania horná hranica povoleného počtu znakov pohybuje v rozmedzí 30–37 znakov vrátane medzier, pričom v oblasti kinodistribúcie a DVD nosičov je manévrovací priestor pre titulkára o niečo väčší a titulok môže obsahovať až 40 znakov (vrátane medzier). Perez – Brezovská – Jánošíková (2021) udávajú pre slovenský kontext parameter 42 znakov vrátane medzier pre premietanie v kinách a titulky na DVD a 36 znakov vrátane medzier pre slovenské televízne vysielanie.

K priestorovým obmedzeniam ďalej zaraďujeme samotný počet riadkov titulku (maximálne dva riadky) a ich umiestnenie na obrazovke alebo na plátne, t. j. titulky sa spravidla umiestňujú na spodnú časť obrazovky/plátna, aby nezakryli dôležité prvky deja na obraze. V tejto súvislosti Díaz-Cintas a Remael (2021) odporúčajú v prípade jednoriadkového titulku titulok umiestniť na druhý riadok, t. j. bližšie k spodnému okraju obrazovky. S dvojriadkovými titulkami úzko súvisí otázka ich adekvátneho delenia a správne uplatnenej stratégie segmentácie. Pošta (2011) uvádza, že medzi väčšinou odborníkov prevláda konsenzus v otázke základného pravidla členenia titulkov, a tým je jeden titulok = jedna veta. Podotýka však, že ide o „ideálny“ prípad členenia titulkov a k porušeniu tohto pravidla môže dôjsť v dvoch prípadoch: 1. ak sú vety krátke, a preto je vhodné spojiť dve vety do jedného titulku; 2. ak sú vety príliš dlhé a je lepšie rozdeliť ich do viacerých titulkov.

V oblasti časových obmedzení titulkov treba zohľadňovať dva základné parametre: dĺžku zobrazenia titulku a rýchlosť čítania. Podľa Perez – Brezovskej – Jánošíkovej (2021) korešponduje v súčasnosti uplatňovaná maximálna dĺžka zobrazenia titulku v slovenskej praxi s časovou hodnotou 6 sekúnd, ktorú odporúča aj Pošta (2011), a jej hlavným cieľom je zaistiť, aby nedochádzalo k opakovanému čítaniu príliš dlho zobrazeného titulku. Odporúčaná minimálna dĺžka zobrazenia titulku, ktorou sa má zaistiť, aby recipient nebol pri čítaní kratšieho titulku v časovom strese a stihol titulok bez problémov zaregistrovať a prečítať, sa v slovenskej titulkárskej praxi pohybuje na úrovni 1,5 sekundy (spravidla ide o krátky jednoslovný titulok) (Perez – Brezovská – Jánošíková, 2021). Zároveň je to v súlade s hodnotou odporúčanou v prvotných usmerneniach pre titulkovanie na európskej aj medzinárodnej úrovni (Karamitroglou, 1998; Caroll – Ivarson, 1998).

Druhým kľúčovým parametrom je rýchlosť čítania (titulkov), ktorú môžeme vymedziť ako počet znakov, ktoré recipient prečíta za jednu sekundu (udávaná v znakoch za sekundu, t. j. z angl. characters per second). Podľa Poštu (2011) je odporúčaná hodnota rýchlosti čítania v Českej republike v rozmedzí 15 až 18 znakov za sekundu, pričom v slovenskej praxi zaznamenávame len menší rozdiel, a to 14 až 16 znakov sekundu, výraznejšie však klesá napríklad v prípade detského diváka – na 12 znakov za sekundu s cieľom znížiť zaťaženie a uľahčiť recepciu (Perez – Brezovská – Jánošíková, 2021).

Jazyková rovina titulkov je do veľkej miery podmienená časovými a priestorovými parametrami titulkov a takisto je úzko prepojená s obrazovou a zvukovou zložkou audiovizuálneho diela. Ako uvádzajú Díaz-Cintas – Remael (2021, s. 146 – 147), titulky sú len zriedkavo doslovným a detailným prepisom nahovoreného textu a hlavne ním vôbec byť nemusia, pretože sú v neustálej interakcii s obrazovým a ústnym kanálom audiovizuálneho diela.

Práve na jazykovej úrovni preto často dochádza k uplatňovaniu ďalšej kľúčovej titulkovacej stratégie, ktorou je kondenzácia. Perez a Hodáková (2021, s. 20) vymedzujú stratégiu kondenzácie ako súbor postupov umožňujúcich pohyb na osi doslovnosť – úspornosť, zdôrazňujúc, že pri kondenzácii nedochádza k vynechávaniu, resp. strate významu, ale ide o snahu úspornejšieho vyjadrenia istej skutočnosti vzhľadom na povolené časové a priestorové možnosti a takisto s ohľadom na samotný žáner audiovizuálneho diela, diváka, kontext či zážitkovosť. Kondenzácia sa v praxi realizuje nasledovnými spôsobmi:

a) univerbizácia (použitie jednoslovného pomenovania namiesto viacslovného výrazu)

b) voľba kratšieho výrazu s podobným (synonymným) významom

c) písanie čísel číslicou, nie slovom

d) vynechávanie nadbytočných opakujúcich sa slov

e) vynechávanie slov, ktorých význam vyplýva z kontextu (sú komunikované na inej ako jazykovej rovine)

f) vynechávanie redundantných výrazov a významovej vaty (vlastne, teda, totiž, proste, tak...), ktoré sú typické pre hovorený jazyk

(Pošta, 2011, cit. podľa Perez – Hodáková, 2021, s. 21).

Metodológia výskumu

Výskum prezentovaný v tomto článku nadväzuje na kvantitatívny výskum realizovaný v roku 2024, ktorý bol zameraný na rešerš audiovizuálnych diel slovenskej (ko)produkcie na DVD nosičoch v rokoch 2018 – 2022 a identifikáciu tých titulov, ktoré obsahovali cudzojazyčné titulky. Jednotlivé audiovizuálne diela sme následne kategorizovali z hľadiska žánru, roku vydania a jazyka titulkov. Z celkovej výskumnej vzorky 117 filmov sme prostredníctvom frekvenčnej analýzy identifikovali 34,2 % (40) filmov so žiadnymi cudzojazyčnými titulkami, 40,17 % (47) filmov s titulkami v jednom jazyku a 15,38 % (18) filmov s titulkami v dvoch jazykoch. Filmy s titulkami vo viac ako dvoch jazykoch predstavovali 10,25 %. Najviac zastúpenými jazykmi boli angličtina s 58,12 % (68) filmov, čeština s 21,37 % (25) filmov a nemčina so 7,69 % (9) filmov (Ukušová – Martinkovič, 2024).

V tomto príspevku sa zameriavame na kvalitatívnu analýzu vybraných slovenských audiovizuálnych diel s anglickými titulkami s cieľom posúdiť vhodnosť transferu vybraných špecifík filmových žánrov dokumentárny film a dráma/triler pomocou metódy komparatívnej analýzy slovenského originálu a anglických titulkov. Uvedené dva filmové žánre boli v rámci výskumnej vzorky zastúpené v početnom množstve. V posledných rokoch vydala spoločnosť K2 Studio viacero dokumentárnych filmov od známeho slovenského režiséra Pavla Barabáša – napr. Horský vodca (2022), Dhaulágirí je môj Everest (2021), Everest – najťažšia cesta (2020), Salto je kráľ (2020), Svetozár Stračina (2019), Tieň jaguára (2018), Pavúk: horolezec storočia (2018), Sloboda pod nákladom (2016). Podrobnejšie budeme z translatologického hľadiska skúmať filmy Sloboda pod nákladom a Horský vodca. K žánru dráma/triler môžeme zaradiť napríklad slovenské filmy Sviňa (2020) a Čiara (2017). V tomto príspevku podrobíme analýze film Čiara.

Žáner dokumentárneho filmu

Podľa A. Matamaly (2009a, s. 93) možno dokumentárny film považovať za jeden zo štyroch základných druhov audiovizuálnych diel (spoločne s hraným filmom, animovaným filmom a televíznym seriálom). Pojem dokumentárny film však môže zahŕňať širokú škálu audiovizuálnych produktov, pričom hranice medzi dokumentárnym a hraným filmom nemusia byť vždy presne vymedzené. Ak by sme chceli dokumentárny film bližšie vymedziť, Matamala ďalej uvádza, že dokumentárne filmy sa spravidla vyznačujú širokou škálou tém, a preto musí audiovizuálny prekladateľ vo veľkej miere uplatňovať rešeršnú kompetenciu. Okrem toho musí audiovizuálny prekladateľ pri preklade dokumentárnych filmov zohľadňovať prítomnosť viacerých rečníkov, resp. „hlasov“, keďže v dokumentárnych filmoch možno počuť hlas rozprávača (mimo obraz), osôb poskytujúcich rozhovor, osôb, ktoré rozprávajú spontánne, alebo archívne nahrávky. Navyše osoba, ktorá poskytuje rozhovor, môže hovoriť dialektom, môže mať cudzí prízvuk, hovoriť lámanou angličtinou či dokonca v cudzom jazyku. Rozdiel vo vyjadrovaní zaznamenávame aj medzi osobou poskytujúcou rozhovor a samotným rozprávačom, ktorý má naopak tendenciu vyjadrovať sa formálnejšie (Matamala 2009a, s. 95 – 98). Dôležitým aspektom je aj skutočnosť, že prejav osoby poskytujúcej rozhovor je plný hezitácií a môže obsahovať aj ďalšie prvky ústneho prejavu. Pokiaľ tieto prvky nemajú osobitný význam, rozhovor musí byť preformulovaný takým spôsobom, aby bol zrozumiteľný pri zohľadnení skutočnosti, že titulky sprostredkúvajú informácie v písomnej podobe (Matamala, 2009b, s. 115).

Analyzované dokumentárne filmy Sloboda pod nákladom a Horský vodca demonštrujú prítomnosť viacerých uvedených aspektov. Ďalej uvádzame ich stručnú charakteristiku a následné špecifické prvky, ktoré mohli byť pri preklade do cudzieho (anglického) jazyka pre prekladateľa výzvou.

Sloboda pod nákladom (Pavol Barabáš, K2 Studio, 2016)

Dejová línia: Dokumentárny film prináša rozhovory s tatranskými nosičmi, ktorí za každého počasia zásobujú vysokohorské chaty vo Vysokých Tatrách a hoci si veľakrát siahnu na dno svojich síl, nachádzajú v horách vlastný vnútorný pokoj a slobodu.

Horský vodca (Pavol Barabáš, K2 Studio, 2022)

Dejová línia: Dokumentárny film o organizovanom vodcovstve vo Vysokých Tatrách ponúka pohľad do mysle horských vodcov, ktorí pomáhajú svojim klientov vystúpiť na najvyššie tatranské končiare a plniť si tak svoje sny.

Vzhľadom na skutočnosť, že filmy zachytávajú prostredie horskej turistiky, vysokohorských vynášok a vysokohorského lezenia, stretli sme sa v nich s odbornou terminológiou z uvedených oblastí, pri ktorej musí audiovizuálny prekladateľ dôsledne uplatňovať rešeršnú a odbornú kompetenciu. Odbornú terminológiu môžeme podľa Masára (2000, s. 11) chápať ako súbor odborných termínov, ktoré sa používajú v rôznych oblastiach a obdobne termín ako „jednak prvok konkrétneho súboru odborných pomenúvacích prostriedkov, jednak hlavný objekt teórie terminológie“ (Masár, 2000, s. 12 – 13). Ako upozorňujú Orgoňová a Bohunická (2011, s. 166), je bežným javom, ak rovnaký výraz funguje v odbornom texte z určitej oblasti ako termín s presne vymedzeným významom, ale zároveň aj ako netermín (bežné slovo). V analyzovaných dielach sme identifikovali výrazy: hrebeň (ridge), sedlo (saddle), expozícia (exposition), výstup (ascent), vynáška (load), nosič (porter), krátke lano (short rope), nit (bolt), obtiažnosť (grade) a ďalšie, ktoré v kontexte horskej turistiky a vysokohorského lezenia nadobúdajú charakter termínov, v bežnom prejave však fungujú ako netermíny.

Keďže obidva filmy zachytávajú prostredie slovenských veľhôr, vyskytuje sa v nich veľké množstvo toponým. Ide o názvy samotných pohorí – Vysoké Tatry (The High Tatras), Karpaty (The Carpathians), názvy tatranských štítov – Lomnický štít (Lomnicky peak), Pyšný štít (Pysny peak), Ostrý štít (Ostry peak), Kriváň (Krivan), Bradavica (Bradavica), Rysy (Rysy), Vysoká (Vysoka), Ihla (Needle), Žabí kôň (Zabi kon), názvy dolín – Nefcerka (Nefcerska valley), lezeckých ciest – Téryho kuloár (Teryho couloir), Štáflovka (Stafel route), Birkenmajerov pilier (Birkenmajer pillar), názvy vysokohorských chát – Terynka → ofic. Téryho chata (Teryho Hut), Zbojníčka → ofic. Zbojnícka chata (Zbojnicka Hut), Zámkovskeho chata (Zamkovskeho Hut) a pod. Na základe uvedených príkladov možno konštatovať, že toponymá boli do anglických titulkov prenesené vo väčšine prípadov správne a konzistentne, menšiu nekonzistentnosť možno pozorovať pri preklade funkčných názvov končiarov – názov Ihla bol funkčne preložený ako Needle, keďže ide o štíhly skalnatý končiar pripomínajúci ihlu, no názov Žabí kôň zostal nepreložený, čím sa v anglických titulkoch stráca informácia, že tento skalnatý útvar pripomína svojím tvarom žabu sediacu na koňovi. Pozitívne vnímame substituovanie názvov vysokohorských chát, ktoré majú aj hovorové pomenovania, napr. Térynka (Téryho chata) či Zbojníčka (Zbojníckeho chata), do titulkov boli však prenesené prekladom ich oficiálneho názvu, čo opäť poukazuje na rozdiel medzi prvkami ústneho prejavu a ich vyjadrenie v písomnej podobe (titulkoch).

Ako sme uviedli vyššie, v dokumentárnych filmoch musí audiovizuálny prekladateľ prekladať spontánny ústny prejav osôb poskytujúcich rozhovor, ktorý sa vyznačuje prvkami hezitácií, opakovania, redundantných výrazov, rečovej vaty a pod a pri tvorbe titulkov musí vhodne uplatňovať stratégiu kondenzácie. Reprezentatívny príklad vhodnej kondenzácie uvádzame nižšie (vypustenie redundantných výrazov ten, tá, tam, taká; neopakovanie výrazov klient – klienti; vypustenie synonymnej informácie iskra – chémia):

Slovenská replika: „Pokiaľ preskočí tá, taká iskra medzi vodcom a klientom, že sú si navzájom sympatickí, že existuje tam nejaká chémia, tak ten klient, hm, klienti sa vrátia“.

Anglický titulok: „If they like each other, if they’re on the same wavelength, the clients return“.

Ďalší prvok hovorového a neformálneho prejavu, s ktorým sme sa v dokumentárnych filmoch stretli, boli prehovory horských vodcov v druhej osobe singuláru, hoci hovorili o sebe samých a svojich skúsenostiach. V anglických titulkoch bol tento aspekt na niektorých miestach vyjadrený v prvej osobe singuláru, čo hodnotíme ako prirodzenejšie riešenie pre anglicky hovoriaceho recipienta.

Slovenská replika: „Potom sa tešíš, keď sa ohlási, že chce ísť na ďalší výstup“.

Anglický titulok: „I’m happy when they call and want to climb with me again“.

Žáner drámy/trileru

Selbo (2015) uvádza, že filmový žáner drámy skúma ľudské slabosti, sklamania, nádeje či tragédie ľudského života. Ľudské osudy zachytáva citlivo a úprimne, približuje prostredie, udalosti a situácie, s ktorými sa divák vie stotožniť. Často sa zameriava na postavy, ktoré zažívajú rozhodujúce životné okamihy a scenárista poukazuje na ich neistoty, obavy, ale aj túžby, vďaka čomu pôsobia veľmi reálne. Protagonista často stojí pred výzvami, ktoré sa zdajú byť nezdolateľné, a na ich prekonanie musí siahnuť na dno svojich síl. Žáner dámy sa často kombinuje s inými filmovými žánrami, napr. dráma/akčný film, dráma/dobrodružný film, dráma/životopisný film, dráma/triler a iné.

Za dva kľúčové prvky výstavby trileru možno považovať typy postáv a komplexnosť zápletky. Výstavba trileru ide často nad rámec priamočiarejšieho žánru krimi, mysteriózneho, dobrodružného či katastrofického filmu. Scenárista využíva prvky, ktoré priamo pôsobia na diváka a jeho najvnútornejšie emócie a takisto stimulujú jeho intelekt s cieľom hlbšie ho zahrnúť do trajektórie zápletky (Selbo, 2015).

Čiara (Peter Bebjak, Bontonfilm, 2017)

Dejová línia: Film zachytáva príbeh Adama Krajňáka, vodcu kriminálnej skupiny pašujúcej cigarety cez slovensko-ukrajinskú hranicu, ktorá v súvislosti so vstupom Slovenska do Schengenského priestoru čelí novým výzvam. Po jednej neúspešnej akcii a narastajúcich finančných dlhoch stojí Adam Krajňák pred ťažkým rozhodnutím, ktoré ho núti prehodnotiť pomyselné vlastné hranice (resp. čiary), aby zachránil nielen svoje podnikanie, ale aj ochránil svoju rodinu. Autenticita kriminálneho prostredia je dotváraná zobrazením násilia, hrubosti a nahoty. Na jazykovej rovine sa premieta do používania silne vulgárnych výrazov, ktoré sú výraznou črtou tohto audiovizuálneho diela a ktorých prenos do cudzieho jazyka môže byť pre audiovizuálneho prekladateľa osobitnou výzvou.

Maričová a Slančová (2000, s. 194) na margo vulgarizmov (resp. tabuizovanej lexiky, pozri Rajčanová, 1997) tvrdia, že ide o problematiku, ktorá v minulosti nemala svoje miesto vo vedeckom bádaní, v súčasnosti sa však dostáva do popredia oveľa viac. Poukazujúc na terminologickú rozkolísanosť, ktorá s týmto výsekom slovnej zásoby súvisí (označenia škaredé slová, hrubé slová, obscénne slová, profánna lexika, háklivé slová a iné), sa autorky prikláňajú k strešnému pojmu tabuizovaná lexika a ponúkajú jej horizontálnu aj vertikálnu hierarchizáciu. Z hľadiska horizontálnej diferenciácie možno hovoriť o hrubých, resp. vulgárnych slovách a slovných spojeniach, t. j. „výrazy vyjadrujúce citový postoj k istej skutočnosti takým spôsobom, ktorý sa spoločensky hodnotí ako neprimeraný, neslušný...negatívnym, odmietavým až urážlivým postojom k pomenúvanej veci, deju alebo vlastnosti sa približujú k hanlivým slovám“ (Encyklopédia jazykovedy, 1993); obscénnych pomenovaniach (pomenovania zo sexuálnej oblasti a oblasti vylučovania) a pomenovaniach z oblasti náboženského tabu (blasfémické pomenovania). Z vertikálneho hľadiska Maričová a Slančová diferencujú tabuizovanú lexiky podľa intenzity expresívneho príznaku, čo je spojené aj s mierou sociálnej sankcie. Opierajúc sa o členenie podľa Marušiaka (1998), autorky rozlišujú „tvrdú“ tabuizovanú lexiku, t. j. výrazy, ktorých použitie (mimo najintímnejšej sféry, ale často aj v nej) znamená sociálnu sankciu, a „mäkkú“ tabuizovanú lexiku, ktorá je spojená s nižšou mierou sociálnej sankcie (Maričová a Slančová, 2000, s. 195 – 196). Detailnejšie vertikálne členenie vulgarizmov ponúka Zelený (1991) v publikácii Najkratší slovník slovenského jazyka, kde vyčleňuje štyri stupne intenzity vulgarizmov: tabu, silne vulgárne, vulgárne a slabo vulgárne. S obdobnou vertikálnou klasifikáciou sa stretávame aj pri anglických vulgarizmoch. Nedávny výskum realizovaný spoločnosťou Ipsos Mori (2021), ktorý bol zameraný na postoje verejnosti k ofenzívnej lexike, klasifikuje vulgarizmy ako silné (strong), mierne (moderate) a slabé (mild) (Ipsos Mori, 2021).

Pri transfere vulgarizmov do iného jazyka a kultúry treba prihliadať na celkový kontext použitia vulgarizmu, cieľového diváka, ale aj rozdiel v miere akceptácie vulgarizmov v rôznych kultúrach (Ávila-Cabrera, 2023). Rovnako dôležitý je aj spôsob transferu – formálne špecifiká titulkov môžu mať za následok omisiu vulgarizmov z dôvodu časových a priestorových obmedzení (Díaz-Cintas a Remael, 2021).

Díaz-Cintas a Remael (2021, s. 191) ďalej uvádzajú, že preklad vulgárnych výrazov je kľúčovým vtedy, keď vulgarizmy prispievajú k dotváraniu charakterov postáv a plnia vo filme tematickú funkciu. V analyzovanom filme je uvedená podmienka splnená a uplatňovanie stratégií zjemňovania a omisie v príliš veľkej miere by tak viedlo k ochudobňovaniu jedinečných charakterových vlastností postáv a aj celkovej kriminálnej a expresívnej atmosféry filmu. Reprezentatívne príklady replík obsahujúcich vulgarizmy (vulgarizmy sú v tomto príspevku prezentované necenzurované) uvádzame spolu s korešpondujúcimi anglickými titulkami v tabuľke nižšie.

Slovenská replika: „Si kokot?“

Anglický titulok: „Are you a dick?“

Slovenská replika: „Piče. Piče. Piče.“

Anglický titulok: „Fuck. Fuck. Fuck.“

Slovenská replika: „Rozdaj tie idiotské letáky, odznaky a perá ministerstva vnútra“.

Anglický titulok: „Give them those idiotic flyers, badges and pens from the Ministry of the Interior“.

Slovenská replika: „A zisti mi, ktorý kokot písal tento prejav“.

Anglický titulok: „And find out what dickhead wrote my speech“.

Slovenská replika: „Ako vám mám dôverovať, keď ma ojebávate?“

Anglický titulok: „How should I trust you if you fuck me up?“

Slovenská replika: „Vy mi zničíte život, do riti!“

Anglický titulok: „Shit! You are ruining my life!“

Slovenská replika: „Hovno, to sú také drísty“.

Anglický titulok: „Bullshit, this is just blabber“.

Slovenská replika: „Lucia povedala štyrikrát do riti a jedenkrát do piče“.

Anglický titulok: „Lucia said „shit“ four times and „cunt“ once“.

Slovenská replika:

„– Ako sa má Luka?

– Na piču, ale žije.“

Anglický titulok:

„– How’s Luka?

– It sucks but he’s alive“.

Slovenská replika: „Všetko som posral“.

Anglický titulok: „I fucked everything up“.

Slovenská replika: „Dom v Užhorode 8 rokov nedostavaný, takže žerieme, pijeme a serieme v jednej izbe jak divosi“.

Anglický titulok: „Our house in Uzhgorod is still unfinished after eight years so we eat, sleep and shit in one room like savages“.

Slovenská replika: „Neviem, čo to do teba vošlo, ale prisahám na životy mojich detí, že neprenesiem cez hranicu ani gram tej sračky“.

Anglický titulok: „I don’t know what happened to you but I swear that I won’t smuggle a gram of that shit across the border.“.

Slovenská replika: „Pekne to dojebali, kokoti“.

Anglický titulok: „They fucked it up here. Pricks“.

Uvedené príklady demonštrujú, že preklad vulgárnych výrazov je v anglických titulkoch vo väčšine prípadov adekvátny. Jednotlivé vulgarizmy majú potrebnú výrazovú silu, no zároveň je ich forma prispôsobená štylizácii anglickej vety tak, aby pre cieľového diváka vyznievala prirodzene. Rovnako možno konštatovať, že v tomto prípade nedošlo k omisii vulgarizmov z časovo-priestorových dôvodov.

Záver

V príspevku sme sa venovali komparatívnej analýze vybraných audiovizuálnych diel slovenskej produkcie na DVD nosičoch a ich titulkovému transferu do anglického jazyka. Primárne sme sa zamerali na preklad dokumentárneho žánru a na príklade filmov Sloboda pod nákladom a Horský vodca sme poukázali na možné úskalia pri titulkovaní do anglického jazyka, ako adekvátnu substitúciu odbornej terminológie a slovenských toponým a uplatňovanie stratégie kondenzácie pri spontánnom ústnom prejave (hezitácie, opakovania slov, redundantné výrazy, rečová vata a pod.). Na príklade anglických titulkov k filmu Čiara sme zase poukázali na problematiku transferu vulgárneho jazyka, ktorý môže predstavovať špecifický aspekt prekladu žánrov drámy/trileru. V analyzovanom diele sa potvrdila dôležitosť zachovávania adekvátnej výrazovej sily vulgárnych výrazov v preklade, ktorá prispieva k dotváraniu charakterov postáv a celkovej atmosféry audiovizuálneho diela. V príspevku sme sa zamerali na vybrané špecifiká dvoch filmových žánrov, ktoré boli výrazne zastúpené v rámci audiovizuálnych diel slovenskej (ko)produkcie na DVD nosičoch vydaných v rokoch 2018 – 2022. V budúcnosti je možné výskum rozšíriť o ďalšie audiovizuálne diela, ako aj iné filmové žánre a získať výsledky s univerzálnejšou platnosťou.

Keďže výskumu transferu slovenských audiovizuálnych diel do cudzieho jazyka sa doteraz nevenovala veľká pozornosť, veríme, že sme týmto príspevkom aspoň malom mierou prispeli k obohateniu slovenského translatologického bádania.

Článok je výstupom projektu UGA Osobitosti titulkovania ako špecifického transferu audiovizuálnych diel slovenskej produkcie do cudzieho jazyka.

Literatúra

ÁVILA-CABRERA J. J. The subtitling of offensive and taboo language into Spanish. A Theoretical and Practical Guide. Bristol: Multilingual Matters, 2023.

DÍAZ-CINTAS, J. – REMAEL, A. Subtitling. Concepts and Practices. New York: Routledge, 2021.

Encyklopédia jazykovedy. Bratislava: Obzor, 1993.

IPSOS MORI. Public attitudes to offensive language on TV and Radio: Quick Reference Guide. London: Ofcom, 2021.

MARIČOVÁ, D. – SLANČOVÁ, D. Vulgarizmy v súčasnej (mestskej) komunikácii. In: ONDREJOVIČ, S. (ed.). Mesto a jeho jazyk. Sociolinguistica Slovaca. 5. Bratislava: Veda. 2000, s. 194 – 202.

MARUŠIAK, J.: Pár slov o prekladaní vulgarizmov. Romboid. Č. 4. 1998, s. 37 – 44.

MASÁR, I. Ako pomenúvame v slovenčine. Kapitolky z terminologickej teórie a praxe. Bratislava: Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, 2000.

MATAMALA, A. Translating documentaries: from Neanderthals to the Supernanny. Perspectives. Studies in Translatology, 17(2). 2009a, pp. 93 – 107.

MATAMALA, A. Main challenges in the translation of documentaries. In: DÍAZ-CINTAS, J. (ed.). New trends in audiovisual translation. Bristol: Multilingual Matters. 2009b, pp. 109 – 120.

ORGOŇOVÁ, O. – BOHUNICKÁ, A. Lexikológia slovenčiny. Bratislava: Univerzita Komenského, 2011.

PAULÍNYOVÁ, L. Proces tvorby audiovizuálneho prekladu. Bratislava: Univerzita Komenského, 2017.

PEREZ, E. – BREZOVSKÁ, M. – JÁNOŠÍKOVÁ, Z. Slovenský dabing a titulkovanie v premenách času. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2021.

PEREZ, E. – HODÁKOVÁ, S. Kontúry filmového prekladu a tlmočenia: základné teoretické koncepty a východiská. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2021.

POŠTA, M. Titulkujeme profesionálně. Praha : Apostrof, 2011.

RAJČANOVÁ, A. Tabuizovaná lexika v lexikografickom spracovaní (diachrónny pohľad). In: NÁBELKOVÁ, J. (ed.), Varia VI. Zborník zo VI. kolokvia mladých jazykovedcov. Bratislava: Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV. 1997, s. 208–2017.

SELBO, J. Film Genre for the Screenwriter. New York: Routledge, 2015.

UKUŠOVÁ, J. – MARTINKOVIČ, M. Slovenská filmová produkcia na DVD: čo sa titulkuje a do akých jazykov? Kritika prekladu. Č. 4. 2024, s. 92–105.

ZELENÝ, A. a kol. Najkratší slovník slovenského jazyka. Žilina: Archa spol, 1991.