Lenka Paučová

Dňa 19. mája 2016 sa na pôde Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity uskutočnil prvý ročník Brnianskeho rusistického kolokvia. So zámerom zhodnotiť aktuálny stav súčasnej českej rusistiky, reagovať na nové tendencie, ale predovšetkým stanoviť nové úlohy vo výskume, sa v Brne stretli rusisti z Hradca Králové, Ostravy, Olomouca, Plzne a Brna. Podujatie organizoval Ústav slavistiky FF MU v spolupráci s tromi významným českými slavistickými spoločnosťami, ktorými sú Česká asociace slavistů, Slavistická společnost Franka Wollmana a Středoevropské centrum slovanských studií.

Rokovanie otvorili úvodným slovom a príhovorom dekan Filozofickej fakulty MU prof. PhDr. Milan Pol, CSc. a vedúci Ústavu slavistiky FF MU prof. PhDr. Ivo Pospíšil, DrSc. Za úvodnou časťou nasledovala prezentácia nových publikácií ústavu, ktoré vyšli koncom roku 2015 a začiatkom roku 2016. Profesor Pospíšil publiku predstavil kolektívnu monografiu Poetika české a slovenské prózy v souvislostech¹ a monografiu z pera Josefa Šaura Boris N. Čičerin o ruských dějinách (státní škola jako historiografický a společenský fenomén)². Monografie Iva Pospíšila publikované v Siedlcach³ uviedol odborný asistent ústavu, Josef Šaur, ktorý ďalej prezentoval zmeny v grafickej úprave časopisov vydávaných brnianskym pracoviskom. Vo svojom príspevku venoval pozornosť otázke tematického smerovania rusistiky, zaujímavo porovnal články zo západných periodík a periodík českej, slovenskej a ruskej proveniencie.

Príspevky účastníkov tematicky obsiahli oblasť didaktiky (Brandner, Koryčánková, Pešková), lingvistiky (Flídrová, Vobořil, Gazda), literatúry (Kostincová, Kosych, Paučová, Jelínek), histórie českej rusistiky (Vlček, Vlčková Kryčerová). Aleš Brandner, Simona Koryčánková a Michaela Pešková sa vo svojich príspevkoch zamerali na didaktiku. Simona Koryčánková zhodnotila postavenie ruského jazyka v rámci výuky cudzích jazykov na Pedagogickej fakulte Masarykovej univerzity. Štúdium ruštiny by sa malo podľa nej realizovať vo vzájomnom dialógu filologických a pedagogických disciplín, ich náročnosť by mala byť stanovená na základe stupňa štúdia a jazykových znalostí študentov. V didaktike ruštiny v podmienkach vysokej školy Koryčánková zdôraznila úlohu Ruského centra, ktoré zabezpečuje prepojenie jednotlivých oblastí v rámci štúdia jazyka (lingvistickej, literárnej, kultúrnej, areálovej). Na dôležitosť štúdia interferencie v didaktike ruského jazyka poukázal Aleš Brandner. Štúdium interferencie pokladá za dôležité predovšetkým z hľadiska možnosti anticipovať problémy, s ktorými sa môžeme pri štúdiu geneticky príbuzného jazyka stretnúť. Rusistka z Plzne, Michaela Pešková, sa venovala didaktike ruských reálií, v príspevku predstavila svoj prístup pri tvorbe internetovej učebnice.

Súčasný stav lingvisticky orientovanej rusistiky nám vo svojich príspevkoch priblížili Helena Flídrová, Ladislav Vobořil a Jiří Gazda. Príspevok Heleny Flídrovej z Olomouca akcentoval nové, zaujímavé podnety v gramatike, ako sú napríklad prípady nesúladu medzi formálnou a obsahovou stránkou gramatických javov, v skúmaniu ktorých možno uplatniť okrem štrukturalistického prístupu aj synkretický pohľad. Na problematiku jazykového synkretizmu nadviazal taktiež Ladislav Vobořil, ktorý predstavil výsledky riešenia grantového projektu Synkretismus v gramatickém systému ruštiny a češtiny a spolu s ním aj monografie publikované v Olomouci práve k tejto téme. Sociologicky orientovanými metódami skúmania mediálnych textov a ich využitím sa zaoberal Jiří Gazda. Jeho príspevok nám priniesol odpoveď na otázku, akým spôsobom je možné tieto metódy využiť pri skúmaní ruských publicistických textov.

Problematike českej historickej rusistiky boli venované dva príspevky brnianskych vedcov. Výskumné centrum dejín východnej Európy, jeho spätosť s tradíciou, ciele a zámery prezentoval Radomír Vlček. Príspevok Lenky Vlčkovej Kryčerovej na príklade Československej akadémie vied poukázal na dôležitosť štúdia dejín inštitúcií.

Príspevky s literárnym zameraním prezentovali Galina Kosych, Jana Kostincová, Lenka Paučová a Igor Jelínek. S príspevkom o periodiku Современные записки (Súčasné zápisky), ktoré vydávali ruskí emigranti v Paríži, vystúpila Galina Kosych z Hradca Králové. Problematike ruskej digitálnej literatúry, taktiež samotného rozdelenia literatúry – na literatúru v tlačenej a digitálnej podobe, ale taktiež napríklad problematike literárneho experimentu venovala pozornosť Jana Kostincová. Lenka Paučová priblížila aspekty recepcie tvorby F. M. Dostojevského v českom, slovenskom a poľskom prostredí. Z hľadiska výskumu diela spisovateľa v súčasnosti akcentovala žánrovo-komparatívny prístup. Igor Jelínek prezentoval činnosť ostravských slavistov, ich spoločné grantové projekty, konkrétne kolektívnu monografiu Současná ruská a polská zpívaná poezie I, ako aj projekt Ruská a polská literární esejistika přelomu 19. a 20. století v komparativním pojetí.

Rokovanie rusistov uzavrel Ivo Pospíšil, ktorý vo svojom príspevku a záverečnom slove zhodnotil stav českej rusistiky v minulosti i súčasnosti, zároveň poukázal na možnosti jej ďalšieho smerovania v budúcnosti. Za hlavné príčiny krízového stavu a rozptýlenosti súčasnej rusistiky označil politickú situáciu, ale aj celkovú atmosféru v akademickom prostredí.

Veríme, že sa v budúcnosti uskutoční ešte veľa podobných stretnutí rusistov z Česka a nielen z Česka; organizátorom prajeme, aby sa z kolokvia v budúcnosti stalo podujatie na medzinárodnej úrovni.

PaedDr. Lenka Paučová (*1986, Žiar nad Hronom, Slovenská republika) studovala v letech 2005–2010 ruský jazyk a německý jazyk a literaturu na Filozofické fakultě Univerzity Konštantína Filozofa v Nitře, v roce 2012 ukončila rigorózní studium v oboru ruský jazyk a literatura. Do oblasti jejího odborného zájmu patří teorie literatury, dějiny ruské literatury 19. a 20. století, recepce ruské literatury v českém a slovenském prostředí, ale i didaktika literatury. ve svém výzkumu se zaměřuje na žánr deníku, tvorbu M. J. Lermontova, F. M. Dostojevského a M. Bulgakova; především však na osobnost a tvorbu F. M. Dostojevského.

Kontakt: lenka.paucova@gmail.com