V piatok 26. 5. 2019 sa na Ústave slavistiky FF MU uskutočnila pod vedením doc. Eleny Krejčové ďalšia z úspešných a obľúbených exkurzií na Slovanské hradiště v Mikulčicích. Exkurzia nadväzuje na výuku staroslovienčiny na tomto ústave a jej cieľom je rozvinúť znalosti študentov v témach Veľkej Moravy, vierozvestcov, počiatkov slovanského štátneho útvaru na území Českej republiky a ďalších.

Pripravený program začal hneď po príjazde diskusiou s vedúcim pamätníku PhDr. Františkom Synkom, ktorý špeciálne pre študentov Masarykovej univerzity ochotne zodpovedal mnohé otázky – diskusia nakoniec trvala vyše hodiny a venovala sa viacerým zaujímavým témam. Študenti sa pýtali napríklad na možnosť zaradenia areálu do Svetového dedičstva UNESCO (ktorá je vraj výhľadovo možná), na vzťahy s bulharskými pútnikmi (ktoré boli označené za veľmi aktívne) či na posledné archeologické objavy (okrem iného dub, ktorý bol podľa dendrologického skúmania zoťatý v roku 876).

Druhá časť programu bola potom venovaná prehliadke samotného areálu. Ako sme sa dozvedeli, Slovanské hradiště v Mikulčicích je výnimočné hneď v niekoľkých ohľadoch. Jedinečné umiestnenie, pôvodne v meandroch rieky Moravy, sa ukázalo byť výhodným aj v zmysle zachovania kultúrneho dedičstva, keďže záplavové bahno umožnilo zakonzervovať niektoré cenné pamiatky – preto PhDr. František Synek označil Mikulčice neraz za „Moravské Pompeje“. Vďaka včasnému vyčleneniu lokality ako archeologického územia tu tiež nikdy neprebiehala hĺbková orba, čo prispelo k zachovaniu nálezov, ktorých bolo dovedna niekoľko tisíc, z toho napríklad 600 kusov šperkov. Skorý výskum, ktorý prebiehal v rokoch 1954–1956, odhalil celkovo až 12 negatívov základov, ktoré dnes považujeme za pozostatky kostolov. I keď archeologické výskumy pokračujú, dodnes sa podarilo odkryť len jednu tretinu záujmového územia. Celá oblasť je však podrobne zdokumentovaná za pomoci moderných technológií.

Význam mikulčického hradiska má dve roviny. Jednak ide o významnú pamiatku, kde – ako predpokladáme – pôsobili aj samotní vierozvestcovia sv. Cyril a Metod, jednak je to miesto, ktoré nás spája s južnými Slovanmi dodnes. Dôkazom môže byť každoročný Bulharský kulturní den (tento rok 25. 5.), ale aj súsošie sv. Cyrila a Metoda, ktoré múzeu venovala Bulharská republika a na ktoré sa skladali Bulhari v národnej zbierke.

Moderná prezentácia hradiska, cenné nálezy i historický význam oblasti sú preto silnou motiváciou pre návštevníkov, ktorých bolo v minulom roku vyše 60 000. Na základe vlastnej skúsenosti môžeme návštevu jedine odporučiť.

Sousoší sv. Cyrila a Metoděje v Mikulčičích. Fotografovala Elena Krejčová

Mgr. et Mgr. Jana Kobzová, v súčasnosti študentka doktorského programu Paleoslovenistika a slovanské jazyky, pripravuje dizertáciu na tému Príbuzenská terminológia v západoslovanských a juhoslovanských jazykoch pod vedením doc. Mgr. Bohumila Vykypěla, PhD. Jana Kobzová sa venuje najmä lexikológii slovanských jazykov, etymológii a sociolingvistike.

Konakt: kobzova@phil.muni.cz