Odišiel prozaik slovenského juhu

Meno Ladislava Balleka sa nepochybne spája s postavou popredného slovenského spisovateľa. No Ladislav Ballek svojím pôsobením presiahol tento rozmer a zanechal svoju stopu i v diplomacii, politike a akademickej oblasti, vďaka čomu ho možno v širšom kontexte vnímať za akéhosi neúnavného a všestranného šíriteľa kultúrnych hodnôt, a to nielen slovenského formátu. Bohužiaľ, 15. apríla tohto roku, vo večerných hodinách, sme sa prostredníctvom médií dozvedeli o skone tejto výraznej osobnosti slovenského kultúrneho života.

Celým menom Ladislav Dušan Ballek1 sa narodil 2. apríla 1941 v Teranoch do rodiny ctiacej tradíciu a kultúrny život. Meno Ladislav dostal symbolicky po Ladislavovi Nádaši-Jégem, rodinnom lekárovi, priateľovi rodiny Ballekovcov2 a významnom slovenskom prozaikovi. Zdá sa, že osud už týmto krokom predznamenal jeho profesionálne smerovanie. Detstvo, ktoré prežil v Dudinciach a Šahách ostalo chtiac-nechtiac s Ballekovým životom už navždy späté.

Ľudia, ktorí žijú severnejšie, si myslia, že za Levicami sú iba Levy, ale tam sa nachádza mestečko môjho detstva…"

Ladislav Ballek do slovenskej literatúry vstúpil v šesťdesiatych rokoch, krátko po ukončení svojho štúdia v Banskej Bystrici. Debutoval novelou Útek na zelenú lúku (1967). No nepopierateľne najvýraznejšie sa do povedomia našej spoločnosti zapísali jeho tri knihy zo 70. a čiastočne 80. rokov - Južná pošta (zbierka noviel; 1974), Pomocník. Prvá kniha o Palánku.3 (román; 1977) a Agáty. Druhá kniha o Palánku. (román; 1981). Práve tieto diela sú kľúčom k poznaniu Ballekovho literárneho sveta, a práve prostredníctvom týchto diel Balleka pozná prevažná časť čitateľov. Južnú poštu, PomocníkaAgáty spája Palánk4– centrum Ballekových próz. Miesto stretu dvoch kultúr, dvoch blízkych, a predsa odlišných etník, dvoch jazykov, miesto zrodu slovensko-maďarských osudov a kontaktov, miesto pre nás všetkých známe pod názvom Šahy. Malomestské prostredie Šiah, ktoré Ballek opísal pomocou svojich zážitkov, podľa reálnych miest a ľudí, ktorých autor z južného Slovenska poznal a vryl si do pamäti. Dokonalosť a plastickosť umeleckého podania dosvedčuje i skutočnosť, že jeho postavy a miesta, v jeho dielach majstrovsky popísané, vystúpili zo sveta literárnej fikcie a žijú svoje „skutočné“ životy a i dnešní obyvatelia Šiah vás s nimi môžu pri vašej návšteve zoznámiť.5 V písaní pokračoval,6 no žiadne z jeho nasledujúcich diel nezostalo natoľko zapísané v povedomí verejnosti ako jeho vrcholné psychologicko-realistické diela z prelomu 70. a 80. rokov.

Napriek tomu, že Ballekovo meno a tvorba majú v slovenskej literatúre svoje neopomenuteľné miesto, prozaik slovenského juhu takmer nikdy nebol spisovateľom na plný úväzok a i svoje vrcholné diela tvoril vždy popri mnohých iných profesiách. Pôsobil ako redaktor banskobystrického štúdia Československého rozhlasu, neskôr ako redaktor denníka Smer. Následne sa presunul do Bratislavy, kde pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, na Ministerstve kultúry, ako námestník riaditeľa Slovenského literárneho fondu či ako vedúci tajomník Zväzu slovenských spisovateľov. V priebehu deväťdesiatych rokov 20. storočia istý čas vystupoval v politickej sfére vo funkcii poslanca.

V roku 2001 sa Ladislav Ballek aktívne a na najvyššej úrovni zapájal do česko-slovenských vzťahov, keď sa stal slovenským veľvyslancom v Českej republike. Ako poctivo a bezúhonne vykonával svoju funkciu snáď najlepšie opisujú slová Nadi Vokušovej: „Zo svojej skúsenosti viem, že bol ochotný prichádzať na naše akcie i na úkor vlastného, v tejto profesii toľko potrebného oddychu, ba dokonca i na úkor jedla či spánku. Len aby potvrdil, ako si váži všetko to, čo pre slovenskú menšinu robíme, čo pre ňu organizujeme a za aké ideály musíme neraz bojovať.“7 Počas tohto obdobia zavítal aj na brniansku pôdu. Na stretnutí, ktoré sa konalo v rámci upevňovania česko-slovenských kontaktov a ktorého súčasťou bola i prezentácia knihy Igora Hochela Príbeh ako princíp. Ladislav Ballek sa spolupodieľal i náš Ústav slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity.8 Vo funkcii, ktorá ho očividne profesionálne i osobne napĺňala, pôsobil až do roku 2008. Táto náročná životná úloha ho na istý čas odpútavala od možnosti literárnej tvorby, ku ktorej sa opätovne vrátil až s poslednou vydanou knihou Trojou a vŕškom pamäti. Tá vychádza v roku 2013 a mapuje Ballekovo pôsobenie ako veľvyslanca.

Nech bolo Ballekovo životné poslanie akokoľvek široké a rozmanité, som presvedčená, že jeho odchodom nekončí a jeho literárne majstrovstvo a odkaz bude naďalej prostredníctvom jeho tvorby prehovárať ešte na mnoho dnešných i budúcich čitateľov.


Eliška Gunišová


1 Hoc takmer celý život používa meno Ladislav Ballek v jednom z mnohých rozhovorov spomína, že bol krstený Ladislav Dušan.

2 Blažeková, E.: Zomrel Ladislav Ballek. [online]. [cit. 2014-8-29]. Dostupné na: http://www.noveslovo.sk/c/Zomrel_Ladislav_Ballek

3 Snáď najvýznamnejšie dielo Pomocník bolo v roku 1981 sfilmované režisérom Zorom Záhonom. Scenár napísal Ondrej Šulaj.

4 Palánk je pôvodne turecký pojem označujúci menšiu pohraničnú pevnosť.

5 Jaslovský, M.: Šahy Ladislava Balleka. [online]. [cit. 2014-8-29]. Dostupné na: http://kultura.sme.sk/c/5575219/sahy-ladislava-balleka.html

6 Po Agátoch Ballekovi vychádza ešte niekoľko beletristických diel: Lesné divadlo (1987); Čudný spáč (1990); Trinásty mesiac (1995); Trojou a vŕškom pamäti (2013).

7 Vokušová, N. :Veľvyslanec, ktorý v sebe nenosil hranicu. In: Slovenské dotyky. 2005. [online]. [cit. 2014-8-29]. Dostupné na: http://www.czsk.net/dotyky/5_2005/uvodnik.html

8 Pospíšil, I. : Ladislav Ballek v Brně. In: Muni. 2006. str. 4. [online]. [cit. 2014-8-29]. Dostupné na: http://spolek.sci.muni.cz/propagace/docs/municz/muni0506.pdf


Mohlo by vás z této kategorie také zajímat

2 | 2022
  1. Non omnis moriar (František Všetička)
1 | 2022
  1. Glosa k Antonínu Pikhartovi (Ivo Pospíšil)
1 | 2021
  1. Zemřel prof. Miroslav Zahrádka (Ivo Pospíšil)
2 | 2020
  1. Moravsko-slovenskému literárnemu pomedziu ostala pamäť (Viera Žemberová)
2 | 2010
  1. Mecenáš umění Albert Josef Hodic