Matematika, fyzika, aplikace (a i filosofie)
Matematik, fyzik, inzinier a programator dostali rovnaku ulohu:
dokazat ze vsetky neparne cisla vacsie ako 2 su prvocisla.
Matematik:
3 je prvocislo, 5 je prvocislo, 7 je prvocislo, 9 nie je prvocislo - kontradikcia - tvrdenie je nespravne.
Fyzik:
3 je prvocislo, 5 je prvocislo, 7 je prvocislo, 9 je chyba merania, 11 je prvocislo, ...
Inzinier:
3 je prvocislo, 5 je prvocislo, 7 je prvocislo, 9 je prvocislo, 11 je prvocislo, ...
Programator:
1 je prvocislo, 1 je prvocislo, 1 je prvocislo, 1 je prvocislo, ... Ano, vsetky su prvocisla!
-----------------------------------------------------------------
Zhromazdenie najtalentovanejsich mozgov sveta dostalo nasledujucu
otazku:
"Kolko je 2 + 2 ?"
Inzinier vytiahne logaritmicke pravitko (takze to bolo davno), posuva ho hore a dole, a napokon vyhlasi: "3.99".
Fyzik pozrie do tabuliek, skontroluje vysledok na svojom prirucnom pocitaci a prehlasi: "Vysledok lezi medzi 3.98 a 4.02".
Matematik chvilu rozmysla, nevsimavy ku zvysku sveta, potom vyhlasi: "Nepoznam presnu odpoved, ale mozem dokazat, ze existuje riesenie".
Filozof: "Ale co myslite pod 2 + 2 ?"
Logik: "Prosim definujte 2 + 2 presnejsie"
Uctovnik: zavrie vsetky okna a dvere, opatrne sa poobzera dookola a potom sa spyta: "Kolko chcete aby to bolo?"
-----------------------------------------------------------------
Matematik a inzinier boli na prednaske o fyzike. Tema: Kaluza-Kleinova teoria obsahujuca procesy prebiehajuce v priestoroch s 9, 12 a viac rozmermi.
Matematik sedi, zjavne nadseny prednaskou, kym inzinier sa mraci a vyzera zjavne zmeteny. Pred koncom uz inziniera boli hlava. Po prednaske matematik komentuje perfektnu prednasku.
Inzinier sa pyta: "Ako tomu vobec mozes rozumiet?"
Matematik: "Jednoducho si cely proces predstavim"
Inzinier: "Ako sa vobec da predstavit si nieco, co sa odohrava v 9-rozmernom priestore?"
Matematik: "Lahko, najprv si to predstavim v N-rozmernom priestore, a potom necham N nech sa rovna 9".
-----------------------------------------------------------------
(Zenónovy aporie ještě jinak)
Matematik a fyzik suhlasili podrobit sa psychologickemu experimentu. Matematika posadili do kresla vo velkej prazdnej
miestnosti a krasna naha zena si lahla na postel na druhej strane miestnosti. Psycholog vysvetluje: "Musite zostat v kresle.
Kazdych 5 minut posunieme kreslo do polohy v strede medzi aktualnym miestom a zenou na posteli."
Matematik sa znechutene pozrie na psychologa: "Co? Tak do toho ja nejdem! Ved je jasne, ze sa nikdy nedostanem do postele!", a vstane a odide prec.
Psycholog si urobi poznamku do zosita a zavola dnu fyzika. Vysvetli mu situaciu, a fyzik zdvihne obocie a zacne sa tesit.
Psycholog je trochu zmeteny: "Neuvedomujete si ze nikdy nedosiahnete postel?" Fyzik sa usmeje a odpovie: "Ale samozrejme! Ale dostanem sa dostatocne blizko pre prakticke pouzitie!"
-----------------------------------------------------------------
Jedneho dna si farmar zavolal inziniera, fyzika a matematika a poziadal ich oplotit najvacsiu moznu plochu s najmensim moznym
mnozstvom pletiva.
Inzinier urobil kruhovy plot a vyhlasil, ze to je najefektivnejsie riesenie.
Fyzik vyrobil dlhu, rovnu ciaru a vyhlasil: "Predpokladajme, ze dlzka je nekonecno...", poukazujuc na to, ze polovica Zeme je
urcite vacsia plocha ako inzinierove riesenie.
Matematik sa len zasmial. Postavil okolo seba malicky plot a povedal: "Prehlasujem, ze som vonku".