Na písme zostalo. Dokumenty Veľkej Moravy

(Na písme zostalo. Dokumenty Veľkej Moravy. Text: Pavol Žigo, Matúš Kučera. Prebásnenie Proglasu: Ľubomír Feldek. Fotografie: Eduard Drobný, Jana Matejíčková, Pavol Žigo. Ilustrácie: Edita Ambrušová, Johana Ambrušová. 1. vydanie. Bratislava: Perfekt, 2012. 160 s.)

V roku 2012 vydalo vydavateľstvo Perfekt knihu dokumentárnej povahy, ktorá v sebe zahŕňa aj najstaršie z umeleckých textov viažucich sa na územie Veľkej Moravy. Kniha vznikla pod vplyvom dvoch výročí. Tým prvým je 1150 rokov od príchodu Cyrila a Metoda na naše územie, druhé výročie je zas zviazané s uplynutím 100 rokov od narodenia významnej osobnosti v dejinách slovenského jazyka a jeho vývinu – Eugena Paulinyho. Práve z Paulinyho knihy Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy (1964), ako uvádza vydavateľ, boli prevzaté prepisy písomných pamiatok, komentáre a vedecké texty.

Kniha prináša poznanie z viacerých oblastí výskumu. Jej jednotlivé časti sú venované príchodu a usídľovaniu sa Slovanov na našom území, predkresťanským kultúrnym jazykovým štýlom, predcyrilometodskému kresťanstvu, no predovšetkým staroslovienskemu jazyku na Veľkej Morave, pričom tieto kapitoly sú dopĺňané prepismi a prekladmi zachovaných písomných literárnych pamiatok.

Prvá zo samostatných častí knihy mapuje predkresťanské kultúrne jazykové štýly a medzi písomnými pamiatkami reflektuje najstaršiu z obrán slovanského písma a jazyka, ba kultúry, z „pera“ mnícha Chrabra, ktorá bola napísaná po jeho odchode z Veľkej Moravy, pričom prináša poznanie nielen o existencii písomných záznamov v staroslovienčine – ešte „bez poriadku“ písanej. Pozornosť sa venuje rôznorodosti formúl a prejavov v kultúrnom jazyku (slovesné útvary pri narodení, pohrebe, zariekacie modlitby, „božie súdy“ a pod.), aby sa prostredníctvom rozboru vybraných textov – časť za celok (napr. Modlitba nad každým traseným trasavicou), poukázalo na splývanie predkresťanských a kresťanských formúl, respektíve na odklon od pohanského magického obradu a smerovanie ku kresťanskej verzii obradov, ale aby sa aj zdôraznilo, že z rokovacieho a rétorického štýlu („obradnosti“ prejavu) sa zachovali „stopy“ v preslovoch veľkomoravských poslov k cisárovi Michalovi, ktoré sú zaznamenané v legendách o živote Konštantína a Metoda. Inventár literárnych pamiatok dopĺňajú rôzne verzie povesti o Svätoplukovi, ktoré pravdepodobne tvorili a šírili igrici, pokiaľ sa tieto rozprávania nedostali do kroník (Dalimilova kronika, Kosmasova kronika).

Kapitolu venovanú predcyrilometodskému kresťanstvu otvárajú slová poslov k cisárovi Michalovi – „Hoci ľudia naši sa odvrhli od pohanstva a podľa kresťanského zákona sa držia, učiteľa nemáme takého, ktorý by nám v našom jazyku pravú vieru kresťanskú zvestoval...“ Predznamená sa, že na území Veľkej Moravy pôsobili viaceré misie už pred príchodom Konštantína a Metoda a prostredníctvom rozboru sa aj potvrdí, že vplyvy kresťanstva z talianskej a nemeckej oblasti sú preukázateľné (prevzaté slová, zápisy osobných slovanských mien a uvádzacích formúl na okraji Cividalského evanjelia, motív veľkohlavých ľudí žijúcich pod zemou známy z germánskej predkresťanskej povery, ustálené jazykové prejavy kresťana v domácom jazyku a pod.).

Kapitola venovaná staroslovienskemu jazyku na Veľkej Morave reflektuje typické znaky veľkomoravskej staroslovienčiny v hláskosloví a tvarosloví (zachovávanie jerov a nosoviek, zachovávanie skupiny dl, západoslovanská striednica c, z za tj, dj a pod.), ale predovšetkým v oblasti slovnej zásoby. Autori sa venujú staroslovienskej literárnej prekladovej (bohoslužobné knihy, posvätné texty, modlitby, zákony), ale aj pôvodnej tvorbe, pričom literárnohistorické súvislosti sú dopĺňané prekladmi a prepismi staroslovienskych pamiatok (ukážky zo Sinajského žaltára, Kyjevských listov) a identifikáciou tých jazykových prvkov, ktoré potvrdzujú ich veľkomoravský pôvod. Z pôvodnej literatúry sa autori zaoberajú Konštantínovou Chersonzskou legendou, Hádaním o pravej viere so Židmi, Proglasom, Predspevom k svätému Evanjeliu, ktorý je chválospevom na slovanský preklad Písma a v knihe je uvedený v transliterácii staroslovienčiny latinkou a v prebásnení Ľubomírom Feldekom. Z ďalších pôvodných textov možno spomenúť Pochvalu na počesť svätého Gregora Naziánskeho, Kánon na počesť svätého Dimitra Solúnskeho a Konštantínovu Modlitbu pred smrťou. Z Metodovho literárneho diela sa zas autori sústredia na Napomenutie k vladárom, zachované v Clozovom zborníku, na Zakon sudnyj ľudem, teda na civilný zákonník, ako aj na ďalšie prekladové texty. Z diela Klimenta Ochridského sa sprístupňuje prepis Pochvaly blaženého otca nášho i učiteľa slovienskeho Cyrila Filozofa spolu s jeho variantom Pamäť a Pochvala Cyrila Filozofa a Metoda učiteľa, ako aj Napomenutie k pokániu od neznámeho biskupa. Život Konštantína a Život Metoda – zachované v ruských odpisoch – sú prezentované ako historické monografie s minimálnymi prvkami legendického rázu, aj keď Život Konštantína je v porovnaní so Životom Metoda spisom teologickejšieho a filozofickejšieho charakteru. Prehľad, ukážky či prepisy pôvodných alebo prekladových diel, ale aj ich rozbor, ponúkajú svedectvo o rovnocennosti staroslovienčiny s inými kultúrnymi jazykmi Európy. Namiesto záveru sa reflektujú ďalšie udalosti po úmrtí Metoda, zákaz slovianskej liturgie i vyhnanie žiakov Konštantína a Metoda, ale aj ich životné peripetie či rýchle doznievanie veľkomoravského staroslovienskeho písomníctva po zákaze slovianskej liturgie pápežom Štefanom V. Záverečné slovo O Veľkej Morave patrí Matúšovi Kučerovi, aby dopovedal o základoch našej štátnosti.

Kniha Na písme zostalo. Dokumenty Veľkej Moravy prináša pozoruhodnú symbiózu odborného a umeleckého slova, napovedá, že bez jazyka zrozumiteľného ľudu už „kdesi na počiatku“ by nebolo možné zápasiť o zmysel Slova. A s Konštantínom Filozofom opakujeme – „Kto môže všetky podobenstvá povedať, čo národ bez kníh obžalujú, usvedčia, že nehovorí hlasom zrozumiteľným? Veď čo by ten muž poznal všetky jazyky, nevyslovil by bezmedznú ich bezmocnosť. Predsa však svoje podobenstvo prikladám, významu mnoho v málo slovách hovoriac. Lebo sú bez kníh nahé všetky národy, bo nemôžu sa boriť v boji bez zbroja s protivníkom a duší našich záhubcom, odsúdené sú večnej muke za korisť.“


MARTINA PETRÍKOVÁ

Poznámka redakce:

Recenze byla publikována i v tištěné podobě:
Na písme zostalo. Dokumenty Veľkej Moravy. rec. na knihu - Na písme zostalo. Dokumenty Veľkej Moravy. Text: Pavol Žigo, Matúš Kučera. Prebásnenie Proglasu: Ľubomír Feldek. Fotografie: Eduard Drobný, Jana Matejíčková, Pavol Žigo. Ilustrácie: Edita Ambrušová, Johana Ambrušová. 1. vydanie. Bratislava: Perfekt, 2012. In: Slovenské pohľady na literatúru, umenie a veduISSN 1335-7786, 2014, roč. IV. + 130, č. 1, s. 135 - 137.


Mohlo by vás z této kategorie také zajímat

2 | 2019
  1. Mučivé dotyky života (Ivo Pospíšil)
1 | 2019
  1. García Márquez na počátku své dráhy (Ivo Pospíšil)
2 | 2018
  1. Od sjednocení k multikulturalismu (Ivo Pospíšil)
2 | 2015
  1. Písání (Ivo Pospíšil)
3-4 | 2010
  1. Skvělý publikační čin: Omilostněný k smrti