Slovanský literární svět: kontexty a konfrontace I

GUNIŠOVÁ, E. – PAUČOVÁ, L. Slovanský literární svět: kontexty a konfrontace I. Brno: Masarykova univerzita – Munipress. 2015. 243 s. ISBN 978-80-210-7915-1.


Zborník Slovanský literární svět: kontexty a konfrontace I bol vydaný v roku 2015 a vzišiel z rovnomennej konferencie, ktorá sa konala v októbri minulého roku na Ústave slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Jednalo sa o prvý ročník medzinárodnej vedeckej konferencie organizovaný slavistickým ústavom pre študentov doktorandského stupňa štúdia. Konferencie sa zúčastnili doktorandi z piatich európskych krajín, čoho dôkazom sú aj príspevky v českom, slovenskom, ruskom, poľskom a anglickom jazyku. Organizátorkami konferencie a zároveň editorkami tohto zborníku sú študentky doktorandského štúdia pôsobiace na Ústave slavistiky v Brne – Mgr. Eliška Gunišová a PaedDr. Lenka Paučová.

Publikácia obsahuje 25 štúdií zaoberajúcich sa rôznymi oblasťami slovanských literatúr. Môžeme v nej nájsť príspevky zamerané na komparáciu originálu a prekladu (Mariya Rakova sa sústredila na problém prekladu nárečových prvkov a Miroslava Kitková porovnáva originálnu poľskú verziu debutu Doroty Masłowskej s jej slovenským prekladom Tomáša Horvátha), popr. komparáciu dvoch divadelných hier (Katarzyna Jaworska) alebo diel rôznych autorov, a to v príspevku Lenky Paučovej, Galiny Prokudiny a Kristíny Radimákovej, kde sa zhodou okolností vo všetkých troch príspevkoch stretávame s rôznymi dielami toho istého ruského autora, a to Fiodora Michajloviča Dostojevského. Oblasť fantasy sa objavuje v príspevku Lucie Fiuráškovej, ktorá pojednáva o postavách zo slovanských povestí a o procese ich zmeny na postavy z diel súčasných autorov, či príspevok Pavla Pilcha, ktorý zobrazuje superhrdinov v juhoslovanskom komikse. Nechýbajú ani štúdie so zameraním na ženskú literatúru (Eliška Gunišová, Dajana Vasiljevićová), či špecifické témy ako napríklad zobrazenie upíra v poľských literárnych textoch a jemu pripísané vlastnosti v slovanskom kontexte (Marta Błaszkowska), hľadanie súvislostí medzi ilustráciami a textom diela J. Váchala Krvavý román (Olga Korobová) alebo aj téma smrti v literatúre pre deti (Jana Šupová).

Už svojím názvom nás veľmi upútal príspevok Jany Šupovej Smrt v kontextu vybraných příběhů pro děti, ktorý zobrazuje knihu ako vhodný prostriedok na budovanie otvoreného prístupu detí k téme smrti. Autorka poukazuje na viaceré možnosti zobrazenia smrti v tvorbe pre deti a zdôrazňuje potrebu toho, aby deti neboli od týchto tém izolované. Súčasťou príspevku je aj predstavenie projektu Ku koreňom, ktorý pomáha napĺňať potreby umierajúcich alternatívnym prístupom. Zameriava sa na pochovávanie u koreňov stromov a iných rastlín a má inšpirovať k pohrebu plánovanému predom. Príspevok má skôr opisný charakter a absentuje v ňom rozbor spomínaných diel a samotnej témy smrti vnímanej cez prizmu dieťaťa v konkrétnych dielach. Je vyrozprávaním dejových línií jednotlivých príbehov autorkou a v kapitole Děti, smrt, rituál doplnený o odborný názor k problematike vnímania smrti deťmi.

Blízky téme fantazijného sveta je svojim spôsobom aj príspevok Jaroslavy Smejkalovej, ktorá nás vo svojom príspevku prenáša do mýtického sveta bez fyzikálnych zákonov bežného ľudského časopriestoru, vytvoreného poľským spisovateľom Brunom Schulzom v jeho diele Skořicové krámy. Autorka venuje veľkú pozornosť dôležitým motívom Schulzovej tvorby akými sú: slovo, metafora, poézia, sen atmosféra, čas, priestor, dom a mesto. Predstavuje nám Schulzov fantastický svet spanilého detstva, v ktorom sa autor cíti slobodný, ale zároveň odkrýva aj hlbší rozmer diela tkvejúci v mýte počiatku a poukazuje na jeho dôležitosť v autorovej tvorbe.

Zobrazeniu priestoru v rozprávke z bulharského prostredia sa venuje príspevok Martiny Salhiovej. Predstavuje nám edíciu rozprávok Malkata Božana, od známej bulharskej spisovateľky Božany Apostolovovej, ktorej celková tvorba nie je obmedzená výhradne detským recipientom. Avšak tento príspevok je zameraný práve na jej tvorbu pre deti, do ktorej autorka vnáša prvky súdobej spoločenskej a kultúrnej reality a obrazy civilizačného pokroku a jeho negatívneho dopadu na spoločnosť s dôrazom na poučnú funkciu rozprávok. Autorka príspevku sa zameriava jednak na fiktívny priestor, ktorý je vytváraný s ohľadom na predstavivosť a vnímanie malého dieťaťa, ale aj na priestor charakterizovaný pomocou symbolov a konania postáv. Poukazuje na dve možnosti zobrazovania priestoru, a to pomocou geografického určenia (priamo) alebo cez rituálne a slávnostné úkony, bežné činnosti v domácnosti alebo vymedzenie priestoru pohybom postáv (nepriamo).

Literárnovednou líniou, ktorú poznáme pod názvom New Historicism = nový historizmus, sa vo svojej štúdii zaoberá autorka Magdaléna Barányiová. Tento literárnovedný impulz, metodicky ovplyvňovaný ruským formalizmom a pražským štrukturalizmom skúma v kontexte slovenskej literatúry na prelome 60. – 70. rokov. Autorka sa vo svojej štúdii plynule presúva od problematiky definovania tejto línie v slovenskom literárnom kontexte k jej prejavom, a to konkrétne u Ladislava Balleka, s ktorého tvorbou je tento pojem často spájaný. Aj keď autorka demonštruje špecifiká novohistorizmu na Slovensku na príklade tvorby Balleka, nezabúda ani na iných autorov tohto obdobia, s ktorými sa próza nového historizmu spája. V texte sa objavujú mená ako Vincent Šikula, Peter Jaroš, Ivan Hudec či Ivan Habaj.

Marie Brunová si vo svojej štúdii vzala na mušku dielo českého spisovateľa židovského pôvodu Jiřího Weila Moskva – Hranice, ktoré aj napriek vzrastajúcemu záujmu nebolo doposiaľ podrobené komplexnejšiemu skúmaniu. Autorka na základe vlastného archívneho skúmania prichádza k zisteniu, že názov predkladaného diela prešiel zložitou genézou, a zdôrazňuje dôležitosť pôvodného autorovho názvu Ještě je Moskva najmä v súvislosti s interpretáciou samotného diela. Poukazuje na fakt, že vďaka tomuto zisteniu môže byť dielo interpretované nesprávne, a že zámerom autora nebolo, aby Moskva bola chápaná ako hranica, ktorá rozdeľuje, práve naopak má pôsobiť ako sceľujúci prvok predstavujúci útočisko pre Weilových protagonistov. Zdôrazňuje spätosť textu s názvom, a to aký zásadný vplyv má zmena názvu na celkovú interpretáciu diela.

Pestré tematické spektrum zborníka je odrazom široko koncipovanej témy konferencie, ktorá sa zameriavala na celú oblasť výskumu v rámci slovanských literatúr. Výsledný zborník je zároveň dôkazom neustále vzrastajúceho záujmu mladých študentov o vedu, v ktorej si každý dokáže nájsť oblasť výskumu, ktorá je mu blízka a prinášať v nej neustále nové zistenia a poznatky.

Hana Hrancová

Mgr. Hana Hrancová je interní doktorandkou Ústavu slavistiky Masarykovy univerzity. Ve své dizertační práci se věnuje osobnosti Anny Horákové-Gašparíkové – osobní archivářky prvního prezidenta ČSR Tomáše Garrigue Masaryka.

Kontakt: 450832@mail.muni.cz


Mohlo by vás z této kategorie také zajímat

2 | 2022
  1. Vrstvy života (Ivo Pospíšil)
1 | 2020
  1. K otázkam výslovnosti u študentov cudzích jazykov (Elena Nikolajová Kupferschmidtová)
2 | 2019
  1. Daleko od hlučícího davu (Ivo Pospíšil)
1 | 2016
  1. Ochlazení. Špionážní thriller z blízké budoucnosti (Ivo Pospíšil)
2 | 2012
  1. Znovu o Sabinově případu (František Všetička)