Chorvátsky pohľad na Franza Kafku nazeraný zvnútra

GAVRAN, M.: Priateľ Franza Kafku. Z chorvátskeho originálu Kafkin prijatelj, Zagreb 2011 preložila Alica Kulihová. Kniha vyšla s podporou Ministerstva kultúry Chorvátskej republiky. ALERA PERS 2014. 190 s. ISBN 978-80-971771-02.


Prozaický text Priateľ Franza Kafku – s podtitulom román – opatril autor Miro Gavran1 prezieravo Poznámkou autora, v ktorej rozvinul svoju stratégiu takto: „Pri písaní románu som využíval známe pramene o živote Franza Kafku a Maxa Broda. Dobrý znalec ich životopisov zistí, že niektoré skutočnosti som rešpektoval, niektoré som pozmenil a niektoré vynechal. Dovolil som svojej fantázii, aby od prvej až po poslednú stranu slobodne tvorila, ale dbala aj o to, aby román vyznel presvedčivo“ (GAVRAN, 2014, s. 183).

Beletrizovanie životných príbehov literátov, či inak výrazných osobností konkrétnej spoločenskej doby a udalostí zachytených iným literátom patrí do dávnej, kultivovanej spoločenskej s kultúrnej tradície a súčasne  medzi vyhľadávané prozaické žánre od dokumentárneho opisu až po príbehovú iniciáciu dokumentom. Tematizovanie životných príbehov talentovaných alebo iným spôsobom významných osobností spoločenského života a dejinných udalostí patrí nielen do rozvinutej kultúrnej tradície humanizovanej spoločnosti, ale aj medzi účinný spôsob ako prirodzene odovzdávať poznania prostredníctvom vyhľadávaného čítania, ako podnet na štúdiu či medzi verifikovateľné inšpirácie pre generácie budúcich čitateľov. Literárne spracovanie životných príbehov významných osobností súčasne vytvára tendenčné a funkčné rozvíjanie buď vedomostí o nich a o historickej aj spoločenskej dobe, v ktorej žili a tvorili, alebo táto línia obnovovania hlbšieho záujmu o minulosť prostredníctvom rozprávačsky zvýraznenej jednotlivosti prekračuje svojím obsahom vymedzené reálie historickej doby a skúsenosť predkov. Pritom si uchováva vlastnosť zovšeobecňujúceho poznatku o spoločnosti, človeku a o tých rešpektovaných hodnotách života, ktoré menili prítomnosť a naznačovali budúcnosť.

V týchto súvislostiach sa mierne a latentne preceňuje sila, význam a možnosti umeleckej literatúry aj vplyv jej tvorcov na uskutočnenie politickej, vojenskej, kultúrnej a širšie uchopenej spoločenskej skutočnosti, ale nepodcení sa – aj keď sa okolnosti môžu meniť vo svoj opak – podstata nazeracej a poetologickej stratégie autora, ktorá iniciovala a uskutočnila naračné, poetické, dramatické spracovanie témy s ústredným článkom, teda naznačuje naračnými technikami ako možno účinne a pôsobivo predložiť umeleckú výpoveď ako správu o niekom a o tom, čo sa s  ním spája v osobnom a spoločenskom živote.

Franz Kafka2 pre svoju osobitosť, exponovanú traumu zo vzťahov v rodičovskom a rodinnom prostredí, v profesijnom, osobnom a priateľskom spojení v čase svojej existencie nie raz podnecoval iných činovníkov od slova, aby sa s ním a jeho nekonvenčnou prítomnosťou v spoločenskom, literárnom a autorskom prostredí Prahy vyrovnali na prelome dvoch storočí. A tak to bývalo aj so žánrami, ktoré na to aktualizovali, a tie dodnes ostávajú odlišné a majú rozličnú výpovednú ambíciu.

Naznačených skutočností si je (predovšetkým dramatik) Miro Gavran vedomý a nemá zámer napojiť sa svojím textom do reťazca, ktorý dostredivo využíva vymedzený aj vyčerpaný okruh poznatkov o Franzovi Kafkovi: nedorozumenia s otcom, rozpačité študijné rozhodnutia, naivné aj kruté rozhodovania sa pri vzťahoch so ženami, macošský postoj k svojim rukopisom, priateľstvo s Maxom Brodom, choroby. Gavran aktualizoval v prozaickom texte venovanom porozumeniu zvnútra ľudskému, kolegiálnemu, mužskému spojenectvu medzi  Kafkom a Brodom rovnomerne rozloženú kompozičnú schému modernej drámy, ako ju objasnil Szondi, čím dáva na vedomie svojmu čitateľovi, že vykročil ponornou cestou do intelektuálneho zázemia obidvoch postáv: takmer všetko sa vie o ich osudoch a málo sa potomkovia venujú jedinečnosti vnútorného vzťahu týchto mužov, teda tomu, že jeden vyvažoval slabosti druhého a ten druhý ho uchoval aj po čase, ktorý si ten prvý sám, želal: „Každá kniha je odrazom života, ktorý žil jej autor, povedal Max. Všetko, čo je napísané, je vymyslené. Skutočnosť sa nemôže podrobiť slovami, odvetil Franz. Písal sa rok 1903“ (GAVRAN, 2014, s. 7 – 8).

Próza Mira Gavrana, vymedzená samotným spisovateľom žánrovo za román, azda obstojí vtedy, keď sa doplní jeho typologické určenie, ktoré kompozične vzniká na podloží dramatického textu, a odkazuje na zdroj materiálu – ten je dokumentárny, na rolu druhého oka – priateľa – na spomienkový alebo na literárne dedikovaný vzťahom Mira Gavrana voči zložitej, napokon krutej a tragickej človečine v osudoch rodiny Kafkovcov3. Obrazne, Gavran do priesečníka stratégie  prozaického textu včlenil prostredníctvom objektívneho rozprávača komornú rekonštrukciu psychologickej drámy pražských nemeckých židov, ktorých ani jeho lineárny príbeh neuchránil pred európskymi dejinami tridsiatych a štyridsiatych rokov4.

Strategicky voči autorovi aj samotnému textu sa Gavran rozhodol tak, že tematizuje známe reálie z osobného a autorského života Franza Kafku (3. 7. 1883 – 3. 6. 1924), zvýrazňuje – azda aj s dávkou miernej irónie priateľstvo Maxa Broda (27. 5. 1884 – 20. 12. 1968) voči ženskému okružiu okolo Kafku a v rodine Kafkovcov obľúbenosť Maxa Broda rodičmi Franza Kafku a rovnako aj žien z Kafkovej blízkosti.

Priateľ Franza Kafku, právnik, spisovateľ, prekladateľ, skladateľ, vydavateľský a kafkovský aktivista Max Brod, vytvoril nosnú príbehovú líniu textu, z ktorej na život a tvorbu Franza Kafku nesústredených čitateľov zaujme, ak nespôsobí prekvapenie, Brodov mužský vzťah k matke Julii Kafkovej a Kafkovej partnerke Milene Jesenskej. Táto naračná línia v kompozícii textu5 vytvorila časovú6 a priestorovú7 sieť, do ktorej Gavran vstupuje závažnejšími podnetmi odvíjanými od ústrednej témy a tou je Kafka a jeho priateľstvo s Maxom Brodom vyrozprávané tak, aby sa vytvoril dostatočný akčný aj reflexný priestor na ujasnenie si, kým bol v živote rodiny Kafkovcov, čo znamenal pre Franza Kafku8 a ako sa pričinil o to, že si Kafka oprávnene jeho vytrvalosťou našiel svoje výnimočné miesto v kultúre a literatúre od minulého storočia: „Nemusím vám hovoriť, koľko námah ma stálo celých dvadsať rokov presviedčať vydavateľov o význame neznámeho autora, zhromaždiť rukopisy, upraviť ich. Mal som o ňom stovky prednášok po celom svete. Napísal som mnoho textov, predslovov a doslovov, dokonca aj jeho životopis9. A teraz odo mňa očakávate, že to všetko zničím“ (GAVRAN, 2014, s. 181 – 182).

Výrazná sa ukazuje ambícia predstaviť Franza Kafku ako znalca dobového európskeho kultúrneho života, ako muža sústredeného na seba, či už to bola negácia reality, alebo zvýrazňovanie svojej vedomej uzavretosti voči realite a oslabenosť, raz chorobou a inokedy krehkým sebavedomím. Gavran zo staršieho priateľa Maxa Broda utvoril dominujúce typové a spoločenské ústretové zrkadlo pre Franza Kafku, no vzájomný typový, spoločenský, vzťahový kontrast medzi nimi a ich prostredníctvom formujúco voči okoliu podnecuje znova raz uvažovanie o výnimočnom a subjektom potláčanom talente, o rezignácii a sebavedomí, o daroch prírody, ktorými v spoločenskej projekcii máme príležitosť stať sa jej obľúbencom alebo tým, kto sa v tieni udalostí sústreďuje na vesmír v sebe. Všednosti obyčajného života, ktoré boli dožičené tým vôkol neho sa mu stali naplnením sna až v konečných týždňoch života: „Max dostal list, ktorý ho znepokojil. Písal mu Franz, že je šťastný ako nikdy v živote. Zbavil sa démonov, ktorí ho nútili písať a vysávať z neho životnú energiu. Kafka si uvedomil, že pokojný rodinný život je cennejší ako hocičo iné na svete. „Umenie je vidina, literatúra je často prázdna ilúzia pre naivných“, s presvedčením písal Franz. „Väčšiu hodnotu má jeden okamih životnej radosti strávený s drahou osobou, ako všetky knihy tohto sveta...“ (GAVRAN, 2014, s. 131 – 132).

Autor rešpektuje umelecký talent Broda aj Kafku, aj preto toto miesto ich vzťahu ponecháva v stave terra inkognita. Čírosť ich osobnostnej sily a zrelosti, keď išlo o talent a jeho uplatnenie v kultúrnom živote svojej doby, predstavil vo vydaní Priateľ Franza Kafku profil Franz Kafka10 a Gavranovo priblíženie11 Kafku žijúceho v spoločenskom  tieni svojho všestranne aktívneho priateľa. Muži v Gavranovej rekonštrukcii podnecovanej fikciou tvorcu napokon konajú azda najkonvenčnejšie, ako sa vo vzťahoch osvedčilo v dobrom i zlom: za všetkým je žena. Nad týmto vzájomným „prekliatím“ však jestvuje medzi nimi spojenectvo, ktoré Kafka vyjadril takto: „Chcem, aby si vedel, že si tvoje priateľstvo vážim ako výnimočný dar, ktorý som si ničím nezaslúžil. Viem, že ty ma nikdy nezradíš“ (GAVRAN, 2014, s. 41).

Paralelné, ale predovšetkým kontrastné rozvíjanie dvoch mužských príbehov sa kompozične, vždy jednotlivosťou zovretých mikrosekvenciách uskutočňuje ako séria dramatických obrazov, ktorá ustaľuje Kafku v tých jeho manierach12, ktoré sú záujmom o neho a jeho tvorbu dávnejšie v kultúrnom prostredí zovšeobecnené a sústreďuje sa na kultúrnu a humánnu nezištnosť Maxa Broda13, na ich v Gavranom projekte ilustračne zakomponované strohé dialógy, na Brodovo zanietené počínanie si s literárnou pozostalosťou Franza Kafku. Napokon to bol práve on a iba on, kto po viac rokov o jej výnimočnosti musí vydavateľov presviedčať. Život jednotlivca uplynie, ako, o tom nie vždy rozhodne on a sám, ale čo po ňom, na výslní i v tieni ostane, o to sa pričiní iba sám.

Viera Žemberová

prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc. – orientuje svá bádání na problematiku slovenské poezie a prózy 19.–21. století, přičemž z metodologického hlediska ji kromě literárněhistorického přístupu není cizí ani aspekt literárněteoretický a kritický.

Kontakt: viera.zemberova@ff.unipo.sk


[1] Chorvátsky dramatik, divadelník a prozaik Miro Gavran (1961) má v slovenskom preklade svojho románu Kafkov priateľ (s. 184 – 186) bibliografický profil. Popri informáciách o jeho európskymi divadelnými scénami oceňovanej dramatickej tvorbe, naznačuje tituly jeho prozaickej tvorby pre dospelého i mladého čitateľa, ponúka postreh domácej literárnej kritiky, podľa ktorej „Gavrana chorvátska literárna kritika nazýva aj „ľudovým“ spisovateľom, keďže jeho tvorba a námety mapujú každodenné ľudské osudy, ktoré vie brilantne pretaviť do humorného, vtipného aj ironického, ale nikdy nie urážlivého tónu“ (GAVRAN, 2014, s. 185).

[2] Do rozsiahlej bibliotéky venovanej Kafkovi za posledné dekády pribudli z Nakladatelství Franze Kafky zborník Kafkova zpráva o svetě. Osudy a interpretace textů Franze Kafky (1999), Libuše Moníková: Eseje o Kafkovi (2000), Marthe Roberet: Sám jako Franz Kafka (2001), Kafkove Dopisy Felicii (1999), Dopisy Mileně (2002) a Dopisy přátelům a jiná korespondence (2007). Herrmann@synove vydali prácu Gilles Delezuze, Félix Guattari: Kafka – za menšinovou literaturou (2001). V Prostore vydali publikáciu Elias Canetti: Druhý proces s Kafkovy Dopisy Felicii (2004).

[3] Vzťah Maxa Broda s Kafkovou matkou, obnaženie zložitého manželského vzťahu Hermana a Julie Kafkovcov, letmé pripomenutie troch Kafkových mladších sestier, rozvinutie mikropríbehov Kafku s jeho známymi partnerkami, z ktorých sa detailne sprítomní spolužitie s Dorou Demianovou v Berlíne a obnoví sa po rokoch v Tel Avive, kam sa Max Brod pred vojnou presťahoval, pozadie Kafkových listov adresovaných Milene Jesenskej a Brodov milenecký vzťah medzi ňou a Maxom Brodom.

[4] Kafkovi rodičia umreli skôr ako ich dcéry: Hermann Kafka (1852 – 1931), Julia Kafková, rodená Löwy (1856 – 1934). Sestry zahynuli v koncentračnom tábore: Elli v r. 1941, Valli v roku 1942, Ottla v roku 1943. Rodina mala aj dvoch chlapcov okrem Franza, zomreli v útlom veku.

[5] Miro Gavran: Priateľ Franza Kafku, 2014: Prvá časť, s. 7 – 70 s 36 mikročasťami, Druhá časť, s. 75 – 165 s 35 mikročasťami, Tretia časť s. 169 – 183 so 4 mikročasťami.

[6] Expozíciou je rok 1903, po ňom Gavran zvýrazňuje dátumy 3. jún 1924, 1939, 1953.

[7] Praha, Berlín, Viedeň, Tel Aviv.

[8] Gavran vnáša do ich dialógu výpovede, ktoré získal z dokumentov, potvrdzuje tie postoje, ktoré sú z kafkovskej literatúry známe, čím zachováva atmosféru autentickosti, verifikácie a typovej vyhranenosti obidvoch mužských postáv, sú dostredivé, nekonfliktné, z exteriéru potvrdzujú dôverný a vyrovnaný vzťah obidvoch mužov.

[9] Max Brod: Franz Kafka – životopis. Naposledy vydaný Nakladatelstvím Franze Kafky v roku 2001.

[10] Časť pomenovaná Franz Kafka začína biografickým heslo, pokračuje potrebnou literárnohistorickom rekapituláciou literárnych reálií: „Jeho literárny vývin významne ovplyvnilo viacero faktorov, výrazne ho poznamenal najmä napätý vzťah s autoritatívnym otcom. Intenzívne študoval F. Nietzscheho, S. Kierkegarda a S. Freuda, ako aj židovské tradície a židovské divadlo. K užšiemu okruhu jeho priateľov patrili Max Brod, G. Meyrink, F. Werfel a ďalší pražskí nemeckí autori“ (GAVRAN, 2014, s. 187 – 189).

[11] Gavranov Kafka (GAVRAN, 2014, s. 190 – 191).

[12] „Spisovateľ Franz bol v roku 1920 pre ostatných ešte stále na začiatku svojej kariéry. On však cítil, že je na konci, a už napísal všetko, čo napísať mal. Myslel si, že jeho nedokončené diela ostanú navždy nedokončené a bezcenné. Malomyseľnosť ho pripravovala o tvorivú silu“ (GAVRAN, 2014, s. 82).

[13] „Verím vo vašu vieru v Kafkovo dielo. Tie krátke zápisy a asketické poviedky samé o sebe nie sú veľkou literatúrou, ale ich nezvyčajná atmosféra je prísľubom čohosi veľkého a osobitého. Tú prvú Franzovu knižku vydali, keď dovŕšil tridsať rokov. Bola taká krátka, že ju vytlačili neobyčajne veľkými písmenami v náklade iba päťsto kusov“ (GAVRAN, 2014, s. 82 – 83).


Mohlo by vás z této kategorie také zajímat

1 | 2022
  1. Svet vytvorený zo slov (Viera Žemberová)
2 | 2021
  1. Román a jeho interpretace (Ivo Pospíšil)
1 | 2017
  1. Problém výběru aneb Co vlastně je národní literatura (Ivo Pospíšil)
1 | 2013
  1. České haiku Františka Všetičky (Ivo Pospíšil)
1 | 2012
  1. Festschrift vynikajícího rusisty (Ivo Pospíšil)