Estetické a axiologické pohľady na slovenskú literatúru konca 19. a začiatku 20. storočia

Ivica Hajdučeková a Lucia Jasinská: Estetické a axiologické pohľady na slovenskú literatúru konca 19. a začiatku 20. storočia. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafaríka v Košiciach, EQUILIBRIA, s.r.o. 2014.


Zborník Estetické a axiologické pohľady na slovenskú literatúru konca 19. a začiatku 20. storočia vyšiel v roku 2014. Je venovaný prof. PhDr. Jánovi Gbúrovi, CSc., vtedajšiemu dekanovi Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafaríka v Košiciach k jeho životnému jubileu a publikáciu zostavili Ivica Hajdučeková a Lucia Jasinská.

Prvú časť zborníka tvoria plenárne príspevky rôzneho zamerania. Úvodný príspevok jubilanta Jána Gbúra „Vysoké“ a „nízke“ v próze slovenského literárneho realizmu skúma literárnovedný diškurz slovenského literárneho realizmu na princípe „vysokého“ a „nízkeho“. Prostredníctvom komparatívnej metódy poukazuje na rozdiely vo využití umeleckých postupov v tvorbe realistických autorov. Netradičný pohľad na mýtus alkoholizmu priniesol Valér Mikula v príspevku Dedinský ľud – „zlatý alebo opitý“? K premenám jedného mýtu. Autor na tento problém nahliada cez literárnovednú optiku. Mýtus alkoholizmu analyzuje prostredníctvom diel M. Kukučína, J. Gregora-Tajovského a B. S. Timravy. Záverom hodnotí, že mýtus alkoholizmu ako literárny motív vychádza z ľudovej slovesnosti. Čím nie je len mýtom vyskytujúcim sa až v realistickej próze. Biografický príspevok s názvom Básnik okraja Peter Bella Horal predniesla Dana Hučková. Autorka v ňom reflektuje osobnosť Petra Bella Horala ako manifest medzigeneračných premien v kultúrnom, spoločenskom a literárnom živote. Plenárne príspevky uzatvára referát Marcely Mikulovej, ktorý je zameraný poetologicky: „Poetická“ logika dejín medzi ideou a činom. Interpretovaním próz B. S. Timravy autorka znázorňuje zmeny poetiky na prelome 19. a 20. storočia.

Druhú časť zborníka tvoria dve sekcie. V prvej sa stretávame s príspevkami metodologického zamerania. Otvára ich príspevok Dynamika kontrastu a protikladu v umeleckom diele od autorov Oľga Sabolová a Ján Sabol. Za objekt svojho záujmu si autori zvolili spracovanie symetrie-asymetrie a protikladu-kontrastu v slovenskej realistickej próze. Ilustrujú to na próze M. Kukučína – Neprebudený. Prostredníctvom kompozičného princípu analyzujú tematickú kategóriu postavy. Na nej si všímajú tvar ako hlavný atribút kontrastov a protikladov odrážajúcich spisovateľove umelecké stvárnenie charakteru, v prípade hlavných postáv prózy. Prichádzajú tak k literárnovednému poznaniu o umeleckom stvárnení reality, ktoré Kukučín vo svojej próze využil.

Marián Andričík zaujal literárno-translatologickým príspevkom K Hviezdoslavovým prekladom W. Shakespeara. Autor príspevku poukazuje na základné translatologické problémy v období druhej polovice 19. storočia. Vyzdvihuje osobnosť Hviezdoslava ako jedného z prvých prekladateľov Shakespeara, čím hodnotí jeho počin ako motivačný zárodok rozvoja translatológie v slovenskej literatúre. Ďalší podnetný príspevok bol Slovenský horor na začiatku dvadsiateho storočia alebo Vansovej Kliatba ako doplnok úsilí realistickej generácie.

V druhej sekcii sa čitateľ stretáva prevažne s interdisciplinárnymi príspevkami. Nachádzame tu morfologické, sémantické presahy do literárnovednej problematiky. Neopomíname mediálny kontext v spojitosti s literárnym spracovaním próz slovenskej realistickej literatúry. Prvým príspevkom je O kompozitných literáronymách typu Anča-zmija od Pavla Odaloša. Autor priniesol vo svojom výskume netradičný pohľad na literáronymá v próze Ťapákovci od slovenskej realistickej prozaičky B. S. Timravy. Poukazuje na ich funkciu v texte, čím zvýraznil nóvum Timravinej tvorby. Jej poetika je založená na kompozícii literároným, čím autorka vytvorila prózy nadčasového významu a literárneho dedičstva v slovenskej literatúre. V zborníku sa stretávame aj s morfologickými príspevkami, napr. od Vladimíra Patráša: Kukučínove bračské Selce a koreň sel- v európskych podmienkach a jazykoch. Autor venuje osobitú pozornosť prefixu sel- a na základe jej analýzy poukazuje na ojkonymum Selca/Selce, ktoré majú staroslovanský pôvod, čím manifestuje príbuznosť slovenčiny a chorvátčiny. Podnetným na zamyslenie pre čitateľa bol aj mediálne zameraný príspevok Juraja Rusnáka Od Rysavej jalovice k Dlhej ceste domov: úvahy o premenách tvarov televíznej komiky po 40. rokoch. Autor v príspevku mapuje transformáciu televíznej komiky na základe vybraných Kukučínových próz. Keďže Rysavá jalovica je typickou prózou založenou na komických situáciách vidíme v nej mnoho podmetov pre jej televízne spracovanie. J. Rusnák tak svojím mediálne zameraným príspevkom čitateľovi približuje literárne dielo z iného uhla pohľadu. Poukazuje na posun komického prvku, ktorý je v próze využitý. Od prvoplánového klasického kukučínovského humoru k prvoplánovému vtipu pre súdobého recipienta. Interdisciplinárny charakter má taktiež príspevok Márie Szabovej Beletrizujúce tendencie Kukučínovho reportážneho cyklu. Autorka nám prostredníctvom komparatívnej metódy približuje dva publicistické žánre: reportáž a fejtón. Zameriava sa tak na spoločné a rozdielne znaky v tvorbe M. Kukučína a J. Nerudu, ktorí prostredníctvom týchto žánrov priblížili národný život v Prahe koncom 19. storočia.

Marianna Macášková svoju pozornosť venuje v príspevku Premena primeraného na neprimerané v novele M. Kukučína Neprebudený metaforickému znázorneniu pomerov na slovenskej dedine v druhej polovici 19. storočia. Literárnovedným problémom, ktorý rieši, je poukázanie na (de)formáciu charakterov v období slovenského realizmu. Druhú sekciu uzatvára Daniela Burdová s príspevkom Anestetickosť ako výrazová kategória (na pozadí kompozično-sémantických súvzťažností Jesenského novely Oľga). Zaujímavým postrehom tohto príspevku je zameranie sa na kategóriu anestetickosti protiklad v zobrazení charakteristického znaku ženských postáv v období literárneho realizmu. Autorka tak poukazuje na túto kategóriu ako na posun vo vývine slovenskej prózy, ktorý sa stal novým konštitučným prvkom.

Samostatnú časť zborníka tvoria príspevky venované predovšetkým Jánovi Gbúrovi. Marta Součková prispela príspevkom Ako ho (veľmi) nepoznáme alebo O Komunikácii. Autorka v ňom znázorňuje Jána Gbúra z iného uhla pohľadu. Jeho osobnosť ilustruje poviedkou Komunikácia, ktorej je autorom a málokto o tom vie. Zároveň tak znázorňuje zaujímavý proces mystifikácie, ktorá je v umení častým prvkom v znázornení konkrétnej postavy, v tomto prípade ide o Jána Gbúra.

Zborník vydaný Filozofickou fakultou UPJŠ priniesol široké spektrum literárnovedných príspevkov. Každý z nich riešil osobitý literárny problém, čím autori priniesli recipientovi nový uhol pohľadu na známe i menej známe oblasti literárnej vedy. Ako sme mohli vidieť obdobie literárneho realizmu, ale aj obdobie prelomu 19.a 20. storočia je stále podnetným námetom pre literárnovedný výskum. Prináša tak množstvo odpovedí nielen pre ďalšie literárne bádanie.

Simona Švandová

Mgr. Simona Švandová – absolventka slavistiky na Masarykovej univerzite. V súčasnej dobe doktorandka, ktorá sa vo svojej doktorandskej práci venuje porovnávaniu slovenského a českého realizmu so zameraním na dedinu ako významný sociálny priestor. Okrem toho sa venuje písaniu krátkych blogov o rôznych témach.

Kontakt: simi.svandova@gmail.com


Mohlo by vás z této kategorie také zajímat

1 | 2022
  1. Východní mystici (Ivo Pospíšil)
2 | 2017
  1. Názory ostře řezané (Ivo Pospíšil)
1 | 2016
  1. Otevírání oken (Ivo Pospíšil)
2 | 2015
  1. Uhnutiny uhnutý (Ivo Pospíšil)
2 | 2014
  1. Jiří Vondrák: Bulat Okudžava. Od Nohavici k Provázku (Ivo Pospíšil)