Reflexia ako bonus dejinnej syntézy

Ondrej Sliacky a kol. Dejiny slovenskej literárnovednej reflexie literatúry pre deti a mládež. Bratislava: Univerzita Komenského 2014.



Literárna veda venovaná výskumu čítania, literárnemu vzdelaniu a vedy o literatúre pre mladého čitateľa mala v osemdesiatych rokoch minulého storočia tri invenčné centrá na akademickej pôde: v Nitre, v Prešove a v Banskej Bystrici, ale mala svoje výskumné zázemie aj v Literárnovednom ústave SAV, a to znamenalo, že sa výstupy venované genologickému, hodnotovému alebo autorskému výskumu dostali do vznikajúcich syntéz dejín slovenskej literatúry.

Výrazné osobnosti kritického, teoretického a historickému výskumu zo šesťdesiatych rokov, kam patria aktivity periodika Zlatý máj, sa svojím zázemím aj výskumným záberom v deväťdesiatych rokoch prirodzene obmieňa personálne, na čo reaguje metodologicky, hodnotovo aj nové periodikom Bibiana (od roku 1993).

Expozíciou inovovaného výskumu literatúry pre mladého čitateľa s metodologickou ambíciou sa stali bibliografické výskumy materiálu, pokračovali sa užitočnými úvahami o periodizovaní vývinu literatúry pre mladého čitateľa, ktoré riešili na stránkach časopisu Bibiana Zuzana Stanislavová a Ondrej Sliacky. Na jednej strane pokračujúci výskum nadviazal na postupy nitrianskych literárnych vedcov,1 čím sa udržala emancipačná a hodnotová línia tvorby pre mladého čitateľa v dobovej umeleckej produkcii2 ako priorita a vklad do mladého čitateľa a výskum sa nasmerovali v druhej polovici 20. storočia do časovo vymedzených vývinových syntéz formou tematických kapitol.3 Priekopnícky komponované syntézy dejín s dominantnou kategóriou času (uplatnenie aktuálneho periodizačného kľúča) sa kontextovo sústredili na výklad procesov a javov venovaných rekonštrukcii literatúry pre mladého čitateľa do roku 1945,4 do roku 1960,5 po roku 1960.6

Kauzálne koncipované vývinové syntézy literatúry pre mladého čitateľa sprevádza ako pomôcka odborne preferovaný slovník7 a aktivity reálneho výskumu nateraz uzatvára kolektívny projekt Ondreja Sliackeho Dejiny slovenskej literárnovednej reflexie literatúry pre deti a mládež (2014).

Reflexia svojou sémantickou podstatou ponúka uvažovanie, reflexia napojená na termín dejiny ich vzťah metodicky limituje, ale neobmedzuje literárnohistorické podložie zvoleného problému. A to si autor projektu uvedomil a zužitkoval ako príležitosť na periodizačne komponované materiálové priblíženie doterajšieho výskumu, ktorý má úspešné a v odbore literárnej vedy aj pre kultúrnu a vzdelávaciu prax užitočné výstupy v dejinách aj v slovníku či v parciálnych výskumoch zverejňovaných v časopise Bibiane.

Žánrové syntézy pomenované dejiny literatúry pri svojej príprave poskytli výskumníkom z literárnej histórie informácie, dokumenty, materiál, ktorý prirodzene inicioval zámer metódy priečneho rezu, ktorým literárna veda zvažuje hodnoty samotnej literárnej vedy v istom čase a v konkrétnych javových aj metodologických súvislostiach. Reflexia tak poskytuje nezvyčajnú príležitosť, ako sprostredkovať odbornej a kultúrnej verejnosti ako margináliu to poznanie z vývinu, ktoré sa logicky nevčlenilo do dostredivých dejinných syntéz literatúry pre mladého čitateľa. Reflexia predkladá výsledok usporiadaných uvažovaní o vývine „z jeho druhej strany“, v ktorom sa znova riadi možnosťami a podmienkami procesov zachytených na osi času.

Ondrej Sliacky vyriešil dotyk neliterárneho a literárneho kontextu tak, že kompozične rozčlenil rekonštrukciu literárnej vedy o vede pre mladého čitateľa do časových a javových blokov. Jednotlivé vývinové a tematické bloky svojím rozsahom, či hĺbkou výpovede sa vo výsledku prispôsobujú riešenému a súhrnne pojatému problému, zvýrazňujú aplikovanú literárnovednú metodu práce s materiálom, podmieňujú špecifiku vývinovej periódy a tým aj  prístup autora ku konceptu syntézy tak, aby sa zachytili literárnohistoricky profilované odlišnosti spoločenských, kultúrnych a literárnych vplyvov na hodnotové a kultúrne koncepty umeleckej spisby pre mladého čitateľa v reálnych dobových procesoch. Predovšetkým ide o tie z neliterárnych aj vnútroliterárnych reálií, ktorými veda, autor, tvorba aj čitateľ tejto špecifickej recepčnej línie národnej literatúry prešli od počiatku (od roku 1780 – do roku 1948),8 cez intervaly (1948 – 1956;9 60. roky;10 1968 – 1990;11 po roku 197012) po prítomnosť zastúpenú časopisom Bibiana v rokoch 1993 – 2013. 13

Tímový výstup v rekonštrukcii reflexií literárnej vedy o literárnej vede užitočne svojou hodnotou aj podstatou nezastupiteľne uzatvára náročný a donedávna obchádzaný pôdorys jedinečnej tvorby v národnej literatúre, ktorá kultúrne aj zážitkom z umeleckého artefaktu emancipuje a humanizujú generácie literatúrou pre deti a literatúrou pre mládež, veď má svojou prítomnosťou nielen dávne, ale predovšetkým jedinečné zázemie v národnej a európskej kultúre.

Viera Žemberová

prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc. – orientuje svá bádání na problematiku slovenské poezie a prózy 19.–21. století, přičemž z metodologického hlediska ji kromě literárněhistorického přístupu není cizí ani aspekt literárněteoretický a kritický.

Kontakt: viera.zemberova@ff.unipo.sk


[1] Za všetkých Ján Kopál, Peter Liba, František Miko, Viliam Obert, Eva Tučná, Peter Zajac a ďalší.

[2] Za ďalšie aktivity ide predovšetkým o literárnokritické bilancie Zuzany Stanislavovej v časopise Bibiana.

[3] Ondrej Sliacky – Zuzana Stanislavová: Kontúry slovenskej literatúry pre deti a mládež 1945 – 2002 (1998, 2002).

[4] Ondrej Sliacky: Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1945 (1990).

[5] Ondrej Sliacky. Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež po roku 1960 (2007).

[6] Zuzana Stanislavová a kolektív: Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež od roku 1960 (2010).

[7] Je to tretia verzia slovníka, tentoraz pripravená kolektívnom vedeným Ondrejom Sliackym: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež (2005, 2009).Je to tretia verzia slovníka, tentoraz pripravená kolektívnom vedeným Ondrejom Sliackym: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež (2005, 2009).

[8] Ondrej Sliacky: Literárnohistorická reflexia literatúry pre deti a mládež v rokoch 1780 – 1948, s. 10 – 48.

[9] Eva Faithová: Ideologický schematizmus v literárnovednej reflexii literatúry pre deti a mládež v pofebruárovom období (1948 – 1956), s. 49 – 65.

[10] Miloš Ondráš: Literárnovedná reflexia literatúry pre deti a mládež v druhej polovici 50. rokov a v 60. rokoch 20. storočia, s. 66 – 89.

[11] Andrea Mikulášová: Literárnovedné iniciatívy nitrianskej školy vo výskume literatúry pre deti a mládež v období 1968 – 1990, s. 90 – 110.

[12] Zuzana Stanislavová: Literatúra pre deti a mládež v odbornej reflexii po roku 1970, s. 111 – 165.

[13] Danka Lešková: Participácia Bibiany, revue o umení pre deti a mládež na reflexii súčasnej literatúry pre deti a mládež (1993 – 2013), s. 166 – 174.


Mohlo by vás z této kategorie také zajímat

2 | 2018
  1. Příběhy zlomu (Ivo Pospíšil)
1 | 2017
  1. Ako vyjadriť nevyjadriteľné? (Monika Šavelová)
2 | 2014
  1. Petr Novák: Kamínky (Ivo Pospíšil)
1 | 2012
  1. Łysiak, W.: Cesarski poker. (Wojciech Gorczyca)
1 | 2010
  1. Repertoár normalizácie na pražskej filozofickej fakulte