Nekonvenčná postava v konvenčnom príbehu

HADDON, Mark: Čudná príhoda so psom uprostred noci. [The Curious of the Dog in the Night-Time, 2003]. Preložila Alena Redlingerová. Bratislava: Albatros Media Slovakia. Lindeni, 2022. 230 s. ISBN 978-80-566-2689-4.


Informácie, ktoré ponúka vydavateľ publikácie čitateľovi si nájdu svoju príležitosť na tých miestach v jej knižnom vydaní, ktoré si uchovávajú priamy odstup od textu a jeho tvorcu. Prirodzene aj spravidla sa vydavateľ spolieha na sugesciu reklamného oslovenia a súčasne svojho pozvania, čo by mohlo podporiť skutočnosť, že vydavateľ mal zámer vložený do vety, „Vtipný, no zároveň dojímavý a fascinujúci príbeh človeka, ktorý svet chápe načisto doslovne“. Čitateľ po jej prečítaní spozornie a zvažuje, ako sa má vyrovnať s informáciou, v ktorej človek svet „chápe načisto doslovne“. Keď sa rozhodne obísť (ne)zrozumiteľnosť tejto informácie, už si nemôže tak počínať pri kondenzovanom prieniku do príbehovej časti textu, v ktorej mu vydavateľ poskytne také tematické informácie, že po ich prečítaní čitateľ zvažuje, či má ešte dôvod začať svoj osobný dialóg s Čudnou príhodou so psom uprostred noci. Čitateľ skôr ako otvorí knihu vie pričinením vydavateľovej stratégie aj toto: „Táto kniha je detektívka. No nie je to celkom obyčajná detektívka. Vyšetrovateľom a zároveň rozprávačom príbehu je Christopher Boone, pätnásťročný chlapec s Aspergerovým syndrómom. Je výborný v matematike, pozná všetky krajiny sveta a ich hlavné mestá, dokáže vymenovať prvočísla až po 7 507 – ale ľudské emócie celkom nechápe. Rád si robí zoznamy, zbožňuje vzory a pravdu. Neznáša žltú a hnedú farbu a to, keď sa ho niekto dotýka“. Pointa vydavateľovho pozvania pred začítaním sa do textu Marka Haddona spočíva vo zvýraznení svojrázneho faktu: epicentrom príbehu sa stáva postava adolescenta, jedináčika so špecifickým vývinovým a sociálnym rytmom, s jeho intelektuálne zrelým obsahom, ale náročnými prejavmi chorého jedinca. Práve tie musí sociálne a širšie spoločenské prostredie jednostranne rešpektovať, inak nevznikne komunikačný kontakt s postavou chlapca, a tak sa zdraví jedinci (takmer vždy ide o dospelých ľudí) musia vyrovnať s osobitými prejavmi požiadaviek, súhlasu a častejšie odporu ústrednej postavy. Christopher sa okrem seba sústreďuje na napísanie knihy a nájdenie toho, kto vyvolal všetko, čím Christopher Boone vo svojom literárnom príbehu žije, premýšľa a koná. Na počiatku je to krutá smrť susedovho psa, aby po jeho nájdení svoje aktivity sústredené na hľadanie vinníka priestorovo rozšíril cestovaním, a naviac svojimi činmi počas hľadania pravdy zistil nepravdy o smrti svojej matky.

Christopher svojimi prejavmi, ním určenými podmienkami, vyslovenými požiadavkami aj svojským myslením, ktoré okolie môže aj nemusí rešpektovať, jeho sociálny a užšie spoločenský problém správania sa, jeho formovanie, rozvíjanie aj stupňovanie osobnostných prejavov v súlade s diagnózou jeho ochorenia sa podriaďuje pragmatickým, len na detail sústredeným, vždy však výlučne sebeckým prejavom. Podstata problému spočíva v tom, že ho utvára, opisuje a komentuje postava „sama a iba o sebe“, bez emócií, ale s jasným a jednoznačným zámerom, ktorý si postava pubescentného chlapca zvolila sama, teda mu rozumie, a preto ním vyhodnocuje svoje konanie.

Protagonista má egoistický a pragmatický vzťah k realite, popritom však rešpektuje tie vzťahy a kontakty s tými vedľajšími postavami zo svojho prostredia, ktoré pozná. Práve toto je ním určená ústredná podmienka na to, aby sa dostal do kontaktu s inou postavou, no a tieto spojenia s učiteľkou alebo susedou nenarušia, ale naopak podporia jeho spôsob vyhodnocovania konkrétnej situácie. Vývinový hendikep utvoril a zovrel ego postavy chlapca tým, ako premýšľa, rozhoduje sa, čo chce získať. V tom spočíva zámer autora. Kontakty s rodičmi, susedmi, učiteľmi, policajtmi, obchodníkmi riadia spontánne prejavy chlapcovho súhlasu alebo odporu, a tie práve a iba on čitateľovi vždy včas, príčinne a dôkladne objasní. Napokon obojstranne – Christopherovi a tým ostatným – ide o jediné, nevyvolať konflikt a prejavy chlapcovej obrany a odmietnutia.

Čudné v živote ľudí sa stáva všeličo, čo je iné, čo narušuje normu a konvenciu, skúsenosti a zvyky ako ich naučila prijímať spoločnosť, ako každodennú skúsenosť so všetkým a všetkými vôkol seba. Čudné, vlastne nezvyčajné, zvláštne, teda iné, ako to, čo sa prirodzene považuje za osvedčené, všedné, teda normálne, je spravidla to, čo je nielen iné, ale vyrušuje svojimi atakmi choroby z plynutia rešpektovaných zvyklostí, navyše si žiada iný prístup a postoj, ako je ten overený, zvyčajný, teda v spoločnosti známy, rešpektovaný a označovaný za normálny. Kým sa za čudné označujú tie deje, reakcie a predmety, s ktorými sa spoločnosť stretáva za nezvyčajných okolností denne či náhodne, je to v jej hodnotení akosi v poriadku, s tým sa počíta ako s odchýlkou, ktorá stráži akceptovaný horizont normálu, všednosti a zvyklostí, no aj toho, s čím si v neliterárnej realite prirodzene v zdravom spoločenstve bez konfliktov spravidla poradíme.

Inak sa všetko, ale doslova všetko aj všetci javí aj javia v tom okamihu, keď na svet príde človiečik, ktorý po celý svoj život a vo svojich činoch, reakciách, rozhodovaniach či pri reagovaní na to, čo je prirodzené pre jeho okolie, správa sa nezvyčajne, vyrušuje svojím správaním a ruší svojím reagovaním na realitu, príjemnú ľahkosť rytmu a obsahu všedného dňa, ktorý sa teší z nového života. Nuž a keď nastane taká situácia, znamená to, že pravidlá každého dňa „tu a teraz“ určuje neovládateľné, nezvládnuteľné, nerozumné správanie sa jednotlivca v tele dieťaťa. Jednoducho sa všetko a všetci musia prispôsobiť hendikepovanému jedincovi a jeho spôsobu aj možnostiam a danostiam, ako sa musí prispôsobiť prijímanie všednej skutočnosti a zvyčajnej konkrétnej situácie tomu, čo dokáže prijať a čomu chce porozumieť on. Iná možnosť pre neho nejestvuje a sociálne aj rodinné prostredie túto danosť musia prijať, rešpektovať a správať sa podľa nej.

V podloží chlapcovho príbehu spočíva triviálny problém, ktorý je tak ošúchaný a všedný, vyskytujúci a opakujúci sa denne v ktoromkoľvek kúte planéty, obmieňa v životoch nemalého počtu rodín až patrí do sociálneho a vzťahového folklóru modernej doby, do jej konceptu rodiny a ňou uplatňovaných mravných pravidiel: Christopherova mama opustila svoju rodinu aj syna a odišla žiť a pracovať do iného mesta so susedom; aj on opustil svoju pôvodnú rodinu a v záhrade jeho domu našiel Christopher usmrteného psa. Pravdepodobne by sa rozhodnutie jeho matky dalo prijať ako útek od zodpovednosti, psychickej a fyzickej námahy a zo vzťahovo neriešiteľnej situácie, ktorá deformuje všetkých a všetko a naznačuje jediné: budúcnosť v útrapách, ústupkoch a rezignácii na vlastný život. Do budúcnosti sa prísľubom stalo nenaplnenie predstavy o normálnom živote v normálnej rodine. Tá sa nikdy nestane ich rodinnou skutočnosťou a ich spoločnou radosťou zo života.

To, čo ponúka Mark Haddon svojmu čitateľovi prostredníctvom príbehu adolescenta Christophera Boona a jeho neverou odcudzených rodičov je umne rozložené rozprávanie dvoch príbehov, ktoré k seba patria, hoci sa cudzím prostredím veľkomesta a zdĺhavou cestovateľskou epizódou protagonistu vylučujú: obavy vyvolané otcovým činom, odchod z domova, autobus, vlak; orientácia podľa mapy; len cudzí ľudia, únik pred políciou a otcom; nájdenie matkinho nového bydliska atď. Obidve epizódy spája hľadanie cesty k matke. Na prvý pohľad nezvládnuteľné rozhodnutie sa detailným opisom a objasňovaním čo, kedy a s kým Christopher po ceste rieši sa organizuje ako náročný a dobrodružne ilustrovaný presun hendikepovaného chlapca z bodu A do bodu B, čitateľ sleduje reťazenie zmien a vyvolávaných posunmi medzi sociálnym a skúsenostným správaním chlapca. Príbehy si uchovali premostenie v činoch a správaní sa mladíka, ktorý uskutočňuje svoju seba ochraňujúcu predstavu: jeho otec zabil susedovho psa, syn sa obáva otca, uskutoční logisticky náročné nájdenie bydliska matky vo veľkomeste, spoločný návrat s matkou do malého mesta, sťahuje sa s matkou z otcovho domu do nového bydliska, vyvrcholením je Christopherovo úspešné vykonanie maturitnej skúšky z matematiky.

V prvom príbehu autor ilustruje postavu Christophera v jeho osobitosti, pričom ide predovšetkým o to, aby si čitateľ osvojil kým je, ako sa správa, ako sa prejavuje jeho inakosť, aké zvieratká a ľudí obľubuje. Sociálne prostredie a osoby, ktorým dôveruje sa spájajú s Christopherovou rodinou, rodičmi, školou, zvykmi, zverejnením všetkého, čo má a nemá rád, ilustráciou jeho typových prejavov nesúhlasu a spôsobov na presadenie svojej vôle a želania. Pätnásťročný Christopher má v súlade so svojou chorobou takmer konvenčné sociálne zázemie kam patrí škola, rodičia sa rozídu, matka opustí syna pre jeho inakosť, otec má malú firmu na opravu spotrebičov, matka si nájde nového partnera v susedstve a odíde s ním do Londýna. Banálnu až ošúchanú manželskú krízu sprevádzajú chorobou navodené prejavy temperamentu, krik, poškodzovanie predmetov, nenávisť aj zloba. Jediným objektívne čudným miestom pri organizovaní prvého príbehu v malom meste je rozširovanie komplikovaných a konfliktných prejavov chlapcovej choroby a zvýrazňovanie jeho výnimočných predpokladov pri „predvádzaní“ jeho zručnosti aktualizovať poznatky zo sofistikovaných umeleckých a vedeckých zdrojov. Christopher zostáva s otcom, ktorý mu naznačí, že matka zomrela, čo chlapec prijme ako skutočnosť a nezaťažuje sa ňou.

Druhý príbeh je cestovateľský – z malého mesta do veľkomesta za matkou. Okamihom, ako sa rozhodne písať detektívny román sa všetko, doslova všetko v poetike a narácii, v kompozícii a štruktúre textu dostáva do vzorca priamej úmery medzi jeho spôsobom myslenia a vykonania osobného rozhodnutia. V druhom príbehu sú dve neliterárne opory, ktoré odkazujú na osobnostné možnosti či danosti v správaní sa jednotlivca, ktorý svojimi činmi a spontánnou odvahou prekvapí, zneistí, aby naznačil, že aj jeho svet z čísiel, vesmírnych pozorovaní, odvážnych želaní, kým chce byť a zdôvodnenie jasne dávajú na vedomie čitateľovi, že ide o náročný, výsostne individuálny, ale svojskými prejavmi intelektu o plnohodnotný a reálny život jednotlivca.

Prikloniť sa k ambícii autora má zmysel aj preto, že v zázemí tematizovaného neliterárneho problému s ním späté medziľudské triviálnosti zo žitej reality - manželská nevera, matkino nezvládnutie života s chorým dieťaťom a s manželom, ktorý to dokázal, nepravdivý výklad matkinho odchodu z domu a jej pobyt v Londýne až po návrat do malého mesta, ale nie do pôvodnej rodiny.

V príbehu o mŕtvom psovi a chorom chlapcovi sa všetko „zlé“ nasmeruje do nekonvenčného riešenia, v realite má pritom viacero odlišných podôb. Christopher svoje nadanie, ktoré sa obíde bez emócií a empatie voči reálnemu svetu, sa naplní úspešným štúdiom a perspektívne aj uplatnením v spoločnosti, kde jeho výnimočnosť - logika, matematika, fyzika a kauzalita, nájdu popri pozoruhodných vedomostiach o literatúre, filozofii, astrofyzike aj médiách svoje uplatnenie a možno časom vytvoria pre neho priestor na svojské porozumenie zmyslu reálneho života aj pre jednotlivca, akým je sám, v spoločenstve „cudzích“ ľudí. Aj keby sa zmenilo dospievaním všeličo v jeho vnútornom svete, bez cudzích ľudí jeho život a jeho uplatnenie sa v ňom nie je a ani nebude možné.

Viera Žemberová

Kontakt: viazember@gmail.com


Mohlo by vás z této kategorie také zajímat

2 | 2023
  1. Energie verše (František Všetička)
2 | 2021
  1. Téma paměť: trochu nostalgické Brno (Ivo Pospíšil)
1 | 2021
  1. Tajemný pan Verne (Ivo Pospíšil)
1 | 2020
  1. K otázkam výslovnosti u študentov cudzích jazykov (Elena Nikolajová Kupferschmidtová)
1 | 2019
  1. Dlouhé jsou časy na východě U krajiny (Tomáš Erhart)